Zdravotníkov a pacientov podľa ministra Rudolfa Zajaca čakajú lepšie časy
Vláda SR na mimoriadnej schôdzi 6. októbra 2005 schválila parametre štátneho rozpočtu na budúci rok.
Rozpočet ráta s príjmami 265,587 mld. Sk, výdavkami 327,16 mld. S, to znamená s deficitom verejných financií vo výške 61,609 mld. Sk, t. j. 2,9 % HDP. Predpokladá aj pokles inflácie, rast reálnych miezd a zamestnanosti. Podľa ministra financií Ivana Mikloša je rozpočet kompromisom, ktorý sa ťažko rodil na koaličných rokovaniach, lebo „je to skôr politický ako technický proces“. Vyzdvihol, že „rozpočet znamená ďalšie znižovanie relatívneho zadlžovania budúcich generácii, merané podielom verejného dlhu na hrubom domácom produkte (HDP), teda znížením deficitu o 0,5 %, z tohtoročných 3,4 percent na budúcoročných 2,9 %. A zabezpečuje naplnenie najdôležitejších zámerov a priorít programového vyhlásenia“. Vo volebnom roku získajú všetky rezorty viac peňazí ako v tomto roku. V záverečnom finiši koaličných rozhovorov sa našla z rezervy vlády aj miliarda pre zdravotníctvo, prakticky tak rezort nemusí vrátiť do rozpočtu jednu miliardu, ktorú si požičala spoločnosť Veriteľ, a. s., na oddlženie zdravotníctva. Ak boli výdavky rezortu v tomto roku naplánované na 24,565 mld. Sk, v budúcom by to malo byť podľa návrhu rozpočtu 26,428 mld. Sk.
ZdN sa spýtali ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca, či je spokojný? „Každý z nás mal hranice, pokiaľ sa mohol hýbať, mne sa podarilo dostať za ňu. Ak vyjdú predpoklady, nastavené v rozpočte, zdravotníctvo zmení právnu formu, svoj systém, ale hlavne prestane byť zadĺžené,“ povedal R. Zajac. Vláda podľa neho uvoľnila posledné miliardy na zaplatenie dlhov ešte z rokov 1990 až 1991 – „to je zlá správa, lebo peniaze, ktoré sme prejedli v minulosti, nemôžeme vkladať do rozvojových programov, na budovanie nových ústavov, či významnejšie zvyšovanie miezd“. Ako dodal, „dobrá správa je, že máme peniaze na skončenie oddlžovania systému. Celková zadlženosť bola 30 až 32 mld. Sk, dnes sú to rádovo stovky miliónov korún. Z tohto pohľadu spokojný nie som, lebo peniaze mali slúžiť na rozvoj zdravotníctva. Spokojný som preto, že zdravotníctvo už prestáva tvoriť dlhy“.
Vďaka rozpočtu pre rezort zdravotníctva bude, ako spresnil minister, oddlžený zostatok dlhu VšZP, a. s., a SZP, a. s., vo výške 2,32 mld. Sk, zlikvidovaný celý dlh Sociálnej poisťovni, čo je iba na istine vo výške približne 5 mld. Sk, pripravené sú peniaze na dobudovanie kardiologických ústavov v Banskej Bystrici a v Košiciach, prostriedky budú aj na začatie výstavby Detského kardiologického ústavu v Bratislave, v rozpočte sú aj bežné prevádzkové a kapitálové prostriedky pre Úrad verejného zdravotníctva a pre Úrad humánnej farmácie, ktorý má vzniknúť. „Je plánovaný rast zdravotného poistenia zo strany štátu o 8 % a zo strany ekonomicky aktívnych obyvateľov tiež približne 8 %. Celkove systém, ak zarátame dlhy do plusov, lebo tie peniaze tam musíme dať, bude bohatší približne o 12 mld. Sk,“ konštatoval R. Zajac. Oproti pôvodnému návrhu došlo ešte doslova pár hodín pred mimoriadnym rokovaním vlády na koaličnej rade k zvýšeniu – „uvažovaná miliarda sa zmenila na 2,32 mld. Sk, aby Veriteľ záväzok voči rozpočtu mohol kapitalizovať, aby mu mohli svoje záväzky zaplatiť zdravotné poisťovne nebonitnými pohľadávkami a aby úspešne zavŕšil kariéru vstupom do likvidácie,“ vysvetlil minister zdravotníctva. Zaujímali sme sa, či je reálne naplnenie sľubu o zvýšení miezd zdravotníkov v zdravotníckych zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva. „Musia sa uzatvárať nové kolektívne zmluvy, ale myslím si, že niektoré zariadenia už dnes, niektoré v blízkej budúcnosti urobia nevyhnutné zmeny a mám pocit že medzi riaditeľmi je všeobecný konsenzus, a najmä sestrám v týchto zariadeniach narastie mzda priemerne o 8 %, čo je hladina, ktorú považujem za reálnu. Nie je to vec ministra, ten platy nedáva, len vytvára podmienky. Všetky podmienky na to, aby zdravotníkom mzdy mohli rásť, sú vytvorené,“ zdôraznil R. Zajac. Ako dodal, vhodnejšie by bolo nehovoriť o plošných mzdách, ale o tzv. divíznom či rozpočtovom hospodárení, ktoré sa ako experiment zavádza v Banskej Bystrici, kde primári a vrchné sestry dostanú balík peňazí a je iba na nich, ako ho budú alokovať. Podľa ministra bude rok 2006 pre slovenské zdravotníctvo v porovnaní s týmto rokom „významne lepší, zdravotníkov, ale hlavne pacientov čakajú lepšie časy“.
Branislav Janík
Zdroj:
Zdravotnícke noviny 38/2005
