Zdravotníctvo skupuje firma blízka Smeru

Marián Bubeník, Daniel Forqács:

S ministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom

V poslednom čase stúpol počet vtipov o tom, ako sa poľuje na zajace. Ako sa vám žije s takýmto pocitom?

– Veď nech sa poľuje. V reforme zdravotníctva sme urobili niekoľko ťažkých zmien a ďalšie ešte len prídu. Takýmito vtipmi si ľudia vlastne odľahčujú problémy, ktoré v priebehu zmien majú.

Vaše postavenie je zvláštne. Na jednej strane ste skôr manažér ako politík. Na druhej – minister bez politiky nedosiahne nič.

– Moje postavenie je zaujímavé, ale nie neštandardné. Prvé kontúry reformy zdravotníctva vznikali aj na pôde MESA 10 a Demokratickej strany. Po vnútornom rozkole tejto strany som ju opustil spolu s mojím bratom Petrom Zajacom a opustil ju aj František Šebej, predseda s najkratším obdobím vo funkcii. Nositeľom akýchkoľvek zmien však musí byť politická strana, pretože žijeme v politickom a parlamentnom systéme.

Narážate na Alianciu nového občana?

– Každý pozná môj notoricky známy výrok, že reforma po naštartovaní získa okamžite 80-tisíc nepriateľov a o štyri roky možno päť miliónov priateľov. Bez podpory politickej strany sa takáto reforma nedá realizovať. Nie je možné ju uskutočniť doma v špajzi. Realizácia reformy zdravotníctva v podmienkach Aliancie nového občana bolo správne rozhodnutie.

Nie každý si to myslí.

– Výhodou bolo, že táto strana je mladá a zdravá a je vedená do istej miery manažérskym spôsobom. Veľmi rýchlo si osvojila parametre reformy, dokonca ju postavila ako jednu z priorít vo svojom volebnom programe. Zrejme úspešne, pretože získala osem percent hlasov všetkých voličov.

Odišli ste od Kaníka, pretože nebol dosť principiálny a vstúpili ste do služieb pragmatickej ÁNO. To nedáva zmysel.

– Tuším zo mňa chcete dostať, že som sa spriahol s diablom. Rusko, Dzurinda, ale aj Mečiar sú štandardní politici na prelome druhého a tretieho tisícročia. Sem možno politici typu OKS nepatria. V tejto chvíli OKS nemá šancu, to však neznamená, že by tu nemala byť. Vnútorne sa stále cítim byť spätý s hodnotami OKS. Súčasne spolupracujem s Paľom Ruskom, ktorý dal svojím spôsobom zdravotníctvu takú zelenú, že sa reforma dá realizovať v plnej miere. Takže svet prináša isté paradoxy.

Z toho, čo ste povedali, sa nezdá, že by ste boh‘ práve presvedčený liberál.

– Zdravotníctvo je nepolitické. Keď vás začne pichať v ľavom boku, preferencie politickej strany vás nezaujímajú. Na druhej strane, presadenie reformy zdravotníctva musí mať pod kontrolou politická strana. ÁNO touto reformou vstúpi do histórie. Neviem síce odhadnúť, aký osud túto stranu v budúcnosti čaká, či ostane štandardnou liberálnou stranou s vlastným voličským zázemím, alebo sa skôr bude snažiť spolupracovať s inými pravicovými stranami, čím by vznikol akýsi pravý blok. Aliancia však určite vstúpi do dejín slovenskej politiky tým, že presadila ozdravenie zdravotníctva.

Ako sa vám spolupracuje s jej lídrom, podľa agentúry Memo aktuálne medialne najkritizovanejším politikom?

– Ak sa o Ruskovi šíria akékoľvek negatíva, myslím si, že je to kvôli jeho vystupovaniu, nezdržanlivosti, na politika až neobvyklej. Vytvoril však priestor aj v oblasti školstva a zdravotníctva, ktorý je v iných stranách nevídaný. Viem, že hlavne regionálne štruktúry ÁNO boli dosť nervózne, keď sme zavádzali poplatky za zdravotnícke služby, lebo mali pocit, že im to voliči vrátia. Taký je však politický handel – spoľahnúť sa na to, že budeme robiť len populárne kroky, to sa pri takýchto zmenách nedá. Tie sa robili už 12 rokov pred nami a výsledok nestál za veľa.

Aký je váš názor na zmluvu s automobilkou Kia?

– Výsledok rokovaní s Kiou je dobrý. Môžeme diskutovať o tom, či tento úspech nezobral Rusko do rúk príliš televízne, či bolo vhodné hneď hovoriť o cenách pozemkov a či nemal byť zdržanlivejší. Ale ak by však bol, je otázne, či by dnes Kia nestavala v Poľsku alebo v Českú.

Nedávno ste podali trestné oznámenie na neznámeho páchateľa kvôli kupčeniu s hlasmi poslancov. Bolo to gesto, alebo naozaj predpokladáte, že niekto kupoval poslancov?

– Predstavte si, že budete o mne šíriť, že som vysoký, štíhly blonďák s modrými očami. Ako sa dá na to reagovať? V rámci schvaľovania šestice reformných zákonov niektoré časopisy písali veľmi otvorene o skupovaní hlasov poslancov. Zverejňovali vyjadrenia rôznych politikov, ktorí boli vždy presvedčení o takomto postupe vlády. Nič konkrétne pritom neuviedli a podozrievam ich, že chceli najmä zakryť svoj neúspech, keď sa im reformu nepodarilo zablokovať. V relácii verejnoprávnej televízie sa doslova hovorilo o tomto kupčení. Jeden zo začínajúcich magazínov si urobil priam agendu z témy, ako finančná skupina Penta zasahuje do tohto procesu.

Ťažko tým ľuďom vysvetlíte, že nie som vysoký štíhly blonďák s modrými očami a o kupčení s hlasmi neviem nič. Tak som sa rozhodol zastaviť túto nečestnú diskusiu podaním trestného oznámenia. Nech teda prešetrí polícia, či prišlo ku korupcii nejakého typu. Nie je dobré, ak má niekto snahu relatívne primitívnym spôsobom špiniť reformu teóriami o kupovaní hlasov, alebo že Penta písala zákony a podobne.

Netvrdíme, že vaše zákony vznikajú v Pente. Napriek tomu považujeme za legitímnu otázku, ako chcete zabrániť vzniku monopolov privátnych spoločností v zdravotníctve.

– Privatizácia zdravotníctva je skôr fáma, pretože záujem o privatizáciu je väčšinou vtedy, ak sú podniky prosperujúce.

Ale zdravotníctvo by predsa tiež malo byť prosperujúce.

– Áno. Ten, kto by ho chcel privatizovať, musí mať víziu prosperujúceho zdravotníctva. Je pravda, že finančná skupina Penta má určitý podiel vo viacerých zdravotných poisťovniach. Dnes tu však máme oveľa bližšie niekoho, kto má najväčšiu distribučnú sieť, cez rôzne akciové podiely vlastní 700 až 800 lekární aj nemocnicu. Táto spoločnosť má veľmi blízko k Smeru, možno bližšie, ako si vieme predstaviť.

Problém nastane, ak niektorá z finančných skupín ovládne dominantnú časť trhu.

– Finančné skupiny budú kontrolovať možno 20 percent trhu. Budú musieť veľmi tvrdo pracovať, ak budú chcieť získať podiel aj v ďalších poisťovniach. Aj kvôli nim je potrebná zvýšená kontrola nad celým poistným systémom. A na to potrebujeme úrad, ktorý by to robil. Bude regulovať poisťovne podobne ako Úrad pre finančný trh. Jeho prioritou bude kontrola kvality zdravotnej starostlivosti. Všimnite si, koľko nevôle sa voči tomuto úradu, ktorý jediný dokáže udržať poisťovne na uzde, objavilo. Čo v súčasnosti verejnoprávne zdravotné poisťovne núti nakupovať zdravotnú starostlivosť? Skoro nič.

Aké prostriedky bude tento úrad používať, aby efektívne zatlačil na poisťovne?

– Bude mať pod kontrolou tok financií v nich. Veď aj Národná banka Slovenska robí dohľad nad bankami a tiež má kompetencie na tieto subjekty uvaliť nútenú správu, prípadne odobrať im licenciu. Poisťovne necháme podnikať podľa pravidiel hospodárskej súťaže a podľa zákona. Preto o tom hovorím tak zoširoka, lebo diskusia o zdravotníckej reforme sa chvíľami dostáva do inej ako vecnej roviny. V parlamente sa v čase prejednávania zákonov testovala aj šik Slobodného fóra, nezávislých, boli európske voľby a bola tam pustená kamera. Tá robí s poslancami úplné zázraky, potom sú schopní produkovať za prvé čítanie nekonečné tirády.

Je normálne, že poslanci pred kamerami v prvom rade bojujú o voliča.

– S tým súhlasím. Na druhej strane, dejiny majú svoju pamäť. V parlamente sa tvárime, ako keby naše zdravotníctvo fantasticky fungovalo a v istej chvíli prišiel Zajac a začal ho ničiť. Lenže opak je pravdou. Zdravotníctvo bolo de facto už v roku 2002 v dezolátnom stave, dlhy rástli ročne o 10 miliárd. Dnes rastú už len o dve miliardy. Ešte v roku 2002 nás Svetová zdravotnícka organizácia zaradila za Albánsko.

A kde sme sa po dvoch rokoch dostali?

– Kvalitou na úroveň českého a maďarského zdravotníctva a je lepšie, ako majú Poliaci. Otázkou však je, akú má výrobnú schopnosť.

Ako ľuďom zaručíte, že zdravotnícke zariadenie, ktoré roky navštevovali, tam bude stáť aj po realizovaní reformy zdravotníctva?

– Je otázka, či kvôli očnej operácii, ktorú potrebujete raz za život, nemôžete cestovať 300 km na vrcholné pracovisko, kde vás v rámci jednodňovej medicíny vyliečia. Podľa mňa nám stačia dve až tri očné centrá, ale špičkové. Ak bude v každom meste nemocnica, ich kvalita bude oveľa nižšia. Ak ležíte kvôli endoprotéze, ktorú možno po šesťdesiatke dostanete raz alebo dvakrát za život, je možno príjemné, keď ste blízko domu, aby vás mohli navštíviť a doniesť vám kompót. Ale lepšie je, ak ležíte ďalej a operáciu vám urobia spôsobom, ktorý je charakteristický pre tretie tisícročie.

Hovoríte, že endoprotézu človek potrebuje možno raz za život Ale aj infarkt môže dostať raz za život a keď bude nemocnica ďaleko, má smolu.

– Nie, ak k nemu do desiatich minút príde dobre vybavená sanitka. Môžete dostať infarkt, ale ak za vami príde nejaká žltá kačena na kolesách, Škoda 1203 rok výroby 1976, kde lekár nemá nič len jednu brašňu, naloží vás a medzitým mu odíde karburátor, zbytočne vám potvrdí, že vás niečo bolí. Ak však príde kvalitne vybavená sanitka a do 120 až 180 minút budete na operačnom stole, máte šancu. Tak mi ukážte, čo je na Slovensku vzdialené pre vrtuľník ďalej ako hodinu.

Takže sa zaručujete za to, že keď babka dostane infarkt, nebude ju telefonista záchrannej služby dve hodiny presviedčať, že to tak nie je. A do desiatich minút budú pri nej.

– Zákon o záchrannej službe je postavený tak, aby sme sa k 97 % populácie dostali do desiatich minút. Boli sme sa pozrieť na Islande. Strašne sa tomu smiala opozícia, island je dvakrát väčšia krajina ako Slovensko a má len niekoľko stotisíc obyvateľov. A vy si myslíte, že kvôli každému tam postavili zdravotné stredisko? Starostlivosť o pacientov so srdcovými problémami majú na veľmi vysokej úrovni. Dostupnosť pri ťažkých ochoreniach sa aj na Slovensku výrazne zlepšila. Oproti minulému roku sme napríklad dokázali poskytnúť kvalitnú liečbu o 40 % väčšiemu množstvu pacientov trpiacich kardiovaskulárnymi ochoreniami.

Ďalší kameň úrazu je vaše šetrenie zdrojov v zdravotníctve prostredníctvom ponúkania lacnejších kópií originálnych liekov.

– V roku 2002 sa vyhodilo na Slovensku 42 ton liekov, ukazuje to, že ich spotreba bola nadbytočná. Samozrejme, že občanov nechceme obmedzovať v spotrebe liekov, ktoré naozaj potrebujú. Ak však mám dva rovnaké lieky, s dvomi rovnakými liečivými látkami, jeden sa volá Janko a druhý Jožko a firma mi Janka predáva lacnejšie, logicky budem verejné financie zo zdravotnej poisťovne smerovať na Janka. To pacientovi zaručí, že v lekárni zaplatí za lieky menej. Cenová politika, ktorú sme zaviedli, má nesmierny význam. Zdravotné poisťovne zaznamenávajú výrazne nižšie výdavky na lieky.

Ďalším bodom liekovej politiky je zúrivosť liekových firiem. Ukazuje sa, že obchod s liekmi sa trochu obmedzil, klesli im obraty a tým aj zisky. Lenže pozor! V tomto segmente sa točí 20 miliárd korún, čo je viac ako cena za činnosť všetkých nemocníc.

Lekárnik však vie, že čím drahšie lieky predá, tým viac môže zarobiť…

– Lekárnik je tu aj na to, aby slúžil pacientovi. Chceme deregulovať množstvo lekární, chceme uvoľniť predaj liekov a cena sa stane kritériom.

Prvé, čo ste spravili, bolo, že ste zaviedli poplatky za služby. Bol to tréning pre ľudí, aby si zvykli na ďalšie pripravované spoplatňovanie?

– Uvediem to na pravú mieru: Už aj dnes pacienti platia pri niektorých diagnózach a v tejto chvíli neuvažujeme o tom, aby ľudia začali platiť za ďalšie. Vytvárame len univerzálny inštrument pre budúcu vládu, ktorá môže rozhodnúť za čo sa bude či nebude doplácať. Ak prejdú reformné zákony, príjmy do štátneho rozpočtu sa zvýšia o sedem miliárd. Táto vláda teda nebude musieť zaviesť poplatky pri diagnózach a ani ich nezavedie. Ďalšie vlády sa potom zariadia podľa ich finančnej situácie.

Poplatky u lekára a zvýšené doplatky za lieky nútia pacientov, aby preferovali samoliečiteľov…

– Prieskum agentúry Focus ukázal, že približne jeden a pol percenta občanov pociťuje isté obmedzenie kvôli zavedeným poplatkom. Ministrovi Kaníkovi som ponúkol mechanizmus, ako by sme vedeli ešte adresnejšie pomôcť pacientom, ktorí sú v hmotnej núdzi. Pretože niektorí pacienti sú u lekára stále, a iní ho navštívia len občas.

Už ste sa s Kaníkom pomerili?

– Minister by mal byť predovšetkým profesionálom. Obaja vo svojich rezortoch zápasíme s problémami. V prvom hokejovom útoku nemôžete skúmať, či je vám sympatický hráč, alebo vám nedajbože chodil za frajerkou. A minister Kaník sa za posledné dva roky v oblasti sociálnej politiky dostal dosť ďaleko.

Zdroj:
Národná obroda 26. 7. 2004

Leave A Reply

Navigate
%d blogerom sa páči toto: