Ak by som prišiel o ministerské kreslo, Zem by sa neprestala otáčať, tvrdí minister zdravotníctva Rudolf Zajac
Aj v jeho prípade platí, že nová metla dobre metie. Likviduje nevyužité nemocničné lôžka, znižuje počty nadbytočných lekárov, pacientov núti priplácať na zdravotníctvo, aby si vraj uvedomili, že je síce bezplatné, ale nie je zadarmo. Sťažnosti lekárnikov neprijíma, naopak, tvrdí, že je to najziskovejší rezort a kto vie podnikať, nemôže v ňom byť stratový. A ak lobuje, tak vraj len za práva pacientov. Nie je členom žiadnej strany, napriek tomu sedí v Dzurindovej vláde. S ministrom zdravotníctva RUDOLFOM ZAJACOM (52) sa porozprávala KATARÍNA ŠELESTIAKOVÁ.
Až tretina peňazí určená pre zdravotníctvo sa vydáva na lieky. Myslíte si, že Slováci sú v porovnaní so svetom od liekov až prehnane závislí?
To sú čísla, ktoré nič nevypovedajú. Česi dávajú za lieky na hlavu dvadsaťpäť percent, my dávame tridsaťtri percent, a pritom máme lepšiu liekovú politiku. Otázka by mala znieť, či všetky lieky, ktoré sa predpíšu, sa aj užijú. Stále sa liekmi plytvá, lekári predpisujú drahšie molekuly a farmaceutické spoločnosti ich za odmeny potom pošlú na Maldivy alebo Seychelské ostrovy. Aj tento rok budeme sledovať, kam lekári cestovali. Minulý rok nám vyšli destinácie ako Thajsko, Maldivy, Dominikánska republika, Austrália.
Dá sa vôbec táto „turistika“ lekárov stopnúť alebo nejako potrestať?
Sú to zamestnanci nemocníc a nie ministerstva, takže ich nemôžeme sankcionovať. Majú síce povinnosť sponzoring ohlásiť, ale dá sa to obísť tým, že si vyberú dovolenku a cestujú v rámci osobného voľna.
Ale vráťme sa k liekom, ako by ste zhodnotili seba ako konzumenta liekov?
Užívam vitamíny, ale podľa možností sa snažím liekom vyhýbať. Užívam preventívne acylpyrín a od kardiológa mám predpísaný anopyrín, ktorý stojí asi korunu kilo.
Priam hororové vízie – pacienti zostanú bez liekov, lekárne budú pozatvárané a skrachujú – počúvajú občania Slovenska už niekoľko mesiacov. Je situácia naozaj taká vážna?
Z hľadiska dlhodobej štatistiky nie. Dlhy poisťovní voči lekárňam sa za posledné roky zmenšujú. Preukázateľne sa znížili aj výdavky na lieky. Je tam viacero rozporov, ktoré nemajú logiku. Lekárnici ako podnikatelia musia nakupovať lieky, dnes vyhlasujú, že ak nechajú otvorené predajne, nebudú ich nakupovať. Potom neviem, z čoho tá lekáreň bude žiť. Sú lekárne, ktoré zarábajú milióny, a sú také, ktoré sú stratové.
Čím je to podľa vás spôsobené?
Bohatstvom regiónu, v ktorom lekáreň pôsobí…
Môžeme povedať, že Bratislavský kraj má ziskové lekárne, a preto neštrajkujú, zatiaľ čo Trnava a iné mestá sú stratovejšie?
Myslím si, že Trnava a Nitra je špecifická, tam došlo k zneužitiu činnosti komory. Hovorkyňa komory a majiteľka lekárne v jednej osobe sa bez súhlasu ministerstva, ktorý zákon predpisuje, a súčasne v rozpore so zákonom stala hlavnou farmaceutkou za VÚC. Podľa nás ide o konflikt záujmov. Navyše, bez súhlasu ministerstva nabádala pozatvárať lekárne, a tak som požiadal o pozastavenie jej licencie. A ona bude musieť sama sebe pozastaviť licenciu. A to bude zaujímavé.
Môže ministerstvo zdravotníctva lekárnikom odobrať licenciu, ak vieme, že ich prideľuje komora lekárnikov?
Právna prax hovorí, že kto poskytuje, aj odoberá. My máme právo požiadať o pozastavenie licencie na obdobie 90 dní. Za to obdobie sa prípad vyšetrí a zistí sa zavinenie.
Hrozbou odobratia licencie lekárnikov vraj psychicky terorizujete.
To nebudem komentovať, zatiaľ som ešte veľmi mierny, požiadal som o pozastavenie licencie v štyroch prípadoch, takže hovoriť o psychickom terore… Ak lekárnička pacientke doslova povie, že nech si prinesie peniaze na onkologický liek a až potom jej ho objedná, a pacientka má pritom plesňovú infekciu v ústach, čo jej spôsobuje nesmierne utrpenie – a ten liek by to dokázal do 24 hodín zlikvidovať, tak to nech si niekto skúsi, aké to je. Na koho tá lekárnička prisahala, že to dokázala pacientovi urobiť?! Na Hippokrata, alebo na Mengeleho?
Lekárnici sa týmto štrajkom údajne chcú zbaviť niektorých liečiv, ktorých sa dotkne nová kategorizácia liekov, aby neboli neskôr stratoví. Počuli ste o tom?
Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni majú tento dojem, ja si to nemyslím. Počul som, že to súvisí aj s daňovou reformou a že lekárnici sa obávajú, že budú platiť vysoké dane, a tak umelo znižujú zisky. Neviem to takto posúdiť.
Ministerstvo zdravotníctva navrhuje, aby licencie udeľoval úradník a nie komora. Prečo?
Lebo viazne komunikácia. Lekárnici nie sú ochotní vyjednávať s poisťovňami. V tom je problém. A nie medzi ministerstvom a lekárňami, lebo lieky nakupujú poisťovne pre pacientov. Ako minister som spravil to, že cez akciovú spoločnosť Veriteľ sme poskytli pol miliardy korún a teraz ďalšiu miliardu do poisťovne, ktorá ich prerozdelí. Lekárnici chodia veľmi radi na ministerstvo a dokonca k premiéroví, ale obchádzajú poisťovne. Ak neprestanú s vydieraním občanov, tak im vláda odoberie niektoré kompetencie, aby sme zabezpečili obyvateľom lieky, lebo iba tí nemôžu za to, čo sa deje medzi poisťovňami a lekárňami.
Majú lekárnici právo do sporu s poisťovňami zaťahovať pacientov?
Nie, pacientov zobrali ako rukojemníkov. Som hlboko presvedčený, že to je najvážnejšia chyba, akej sa mohli dopustiť. Ako sa hovorí – Kdo s čím zachází, s tím taký schází.
Lekárnici upozorňujú na fakt, že lekárnik môže skrachovať, zatiaľ čo poisťovňa, ktorá im dlhuje peniaze, je zo zákona chránená. Nie je to voči nim prinajmenšom nekorektné?
Podnikal som dvanásť rokov a stále platí to isté: miera zisku, miera rizika a miera rozumného hospodárenia. Ktorý segment dokáže vytvoriť zisk päť miliárd korún? A to hovorím o 1 200 lekárňach, čo je veľmi slušný zisk. Samozrejme, je tam aj isté riziko, nesmú hospodáriť rozšafné a jazdiť na bavoráku za milión korún. Dobré lekárne majú mesačne obrat aj päť miliónov korún. Poznám stovky lekárnikov, ktorí vedia hospodáriť, ale vieme aj to, že mnohé lekárne namiesto do liekov dávali peniaze do nebankových subjektov Horizont a B.M.G. Invest a prišli o ne. Ale k tomu sa už nehlásia.
Cena za liek, ktorú zaplatí konzument, je takmer o polovicu vyššia, ako keď opúšťa brány farmaceutických výrobcov. Za stokorunový liek tak môžeme zaplatiť až 148 korún. Nie je to priveľa?
Za stokorunový liek od výrobcu dostane štrnásť korún štát z dane z pridanej hodnoty, dvadsaťjeden korún lekárnik a trinásť korún dodávateľ. To je slušná provízia.
Súhlasíte s tým, že lieky sú výhodným obchodným artiklom ako pre výrobcu, distributéra, tak i pre lekárnika?
Áno, všade na svete je jemná chémia, kam farmaceutický priemysel patrí, mimoriadne dobrým biznisom s veľmi tvrdými ekonomickými pravidlami.
Neuvažuje sa o tom, že niektoré liečivá, ktoré si hradí sám pacient, by sa dali kúpiť aj v hypermarketoch, ako je to bežné vo svete?
Možno by ich ceny postupne aj klesli. Osobne nie som zástancom toho. Aj lieky, ktoré sú voľno-predajné, môžu poškodiť pacienta. Napríklad kyselina acetylsalicylová, ktorá je v aspirínoch, môže vyvolávať krvácanie žalúdočnej sliznice. Lieky by mal predávať kvalifikovaný pracovník. V obchodných reťazcoch by mohli a aj predávajú vitamíny ako súčasť potravinových doplnkov. Lekárnik je vysokokvalifikovaný človek, ktorý nielenže predáva liečivá, ale odovzdáva pacientovi aj svoj rozum, radí mu, čo má aké vedľajšie účinky, čoho sa má vyvarovať a ako lieky kombinovať. V tom je poslanie lekárnika, preto je aj považovaný – a, opakujem, oprávnene – za poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a nie za drogistu. Na druhej strane, tak by sa mal aj správať.
Na Slovensku vraj žiadna lekáreň nenakupuje lieky od výrobcu, ale vždy od dodávateľa. Prečo sa takto umelo dvíhajú ceny?
Áno, to je pravda. Ale pravda je aj to, že to platí aj opačne – že distribučné firmy vlastnia lekárne a marža tak klesá o províziu lekárnika. V budúcnosti by tieto lekárne mali byť zvýhodnené, lebo ak budú podľa nami pripravovaného zákona poisťovne uzatvárať s lekárňami zmluvy, čo doteraz nerobili, tak ich budú skôr uzatvárať s lekárňami, ktoré predávajú lieky lacnejšie. Poisťovne veľmi dobre vedia, ktoré lekárne a lekárnici sú poctiví a ktoré slúžia len na pranie peňazí.
Nemohol by štát riešiť situáciu aj tak, že by vytvoril štátnu akciovku, ktorá by lieky dodávala do lekární bez provízie?
Viem, že jedenásť poslancov z parlamentu by za túto myšlienku aj život položilo. Myslím tým politikov za KSS. Ale ja si ctím trh, štát nie je podnikateľ, vieme, že už podnikal štyridsať rokov -a ako to dopadlo! Systém distribučných firiem má svoje miesto podobne ako lekárne a nemám problém povedať, že budem rád, ak lekárnici budú zarábať veľké peniaze a budú bohatí a spokojní. Keď bude lekárnik bohatý a šťastný, tak aj jeho zamestnanci budú spokojní, aj jeho pacienti budú spokojní, aj keď možno nie bohatí. Trápi ma, ak lekárnici chcú zarábať, ale súčasne odmietajú niesť riziko podnikania a ohrozujú pacientov.
Čím to je, že u nás sú niektoré liečivá drahšie ako v zahraničí?
Sčasti sa to stalo zlou liekovou politikou. S výrobcami liekov sme vôbec nevyjednávali, nepoužívali sme kategorizáciu liekov ako regulátor ceny. Ročne nám rástli náklady na lieky o dvadsať percent. September 2003 mal už oproti predchádzajúcemu septembru nulový nárast. A to už je signál, že sa nám podarilo stabilizovať cenový trh s liekmi. Teraz sa chystáme vyjednávať s farmaceutickými firmami, ktoré majú monopol na molekuly, teda originály, a myslím, že sa nám podarí ceny stabilizovať. Výrobca originálnej molekuly bude za ňu pýtať vysokú cenu. Musíme ho pritlačiť k stene a to sa nám už sčasti aj podarilo.
Ale to je evidentné presadenie lobizmu farmaceutických spoločností v praxi. Prečo to teda nezmeníte?
Zmenili sme napríklad kategorizačnú komisiu, ktorá ceny za lieky pripravuje, a lekári už budú môcť povedať, či ten-ktorý liek pacient potrebuje, ale nebudú môcť hovoriť do ceny lieku tak, ako to bolo doteraz. Boli prípady, že denná dávka lieku mala byť dvadsať korún a lekári ju prehlasovali na dvadsaťtri korún. Nech cenu lieku nechajú na tých, ktorí za ňu platia, teda štát a poisťovne.
Nedávno ste povedali, že niektorí poslanci lobujú za farmaceutické spoločnosti. Viete povedať ktorí?
Neviem to isto. Máme však poslancov, ktorí pochádzajú z lekárnického alebo distribučného prostredia.
Zrejme sa to dá vyčítať aj z ich hlasovania.
Keď pracujete v tomto rezorte dvadsaťpäť – tridsať rokov, tak to vycítite. Ale nehodlám to konkretizovať. Samozrejme, že farmaceutické a lekárnické spoločnosti v parlamente lobujú. Veď miliardové zárobky hádam nikoho nenechajú chladným.
Ako chcete voči lobizmu bojovať vy sám, dnes už bývalý podnikateľ v oblasti distribúcie?
Keď som dostal možnosť byť ministrom zdravotníctva, tak som sa musel rozísť s mojím predchádzajúcim životom. Súčasne chcem povedať, že sa už ani nemienim vrátiť späť do systému. Nechcem byť ani šéfom firmy, ktorá spolupracuje so zdravotníctvom, ani manažérom v žiadnej nemocnici. Dnes sú moje rozhodnutia absolútne slobodné. Nie ako niektorí moji predchodcovia, ktorí si počas ministrovania vybudovali kliniku. Som imúnny voči rôznym lobistom. Keď ako minister skončím, jednoducho odídem zo zdravotníctva. Jediný, pre koho dnes lobujem, je pacient.
Zdroj:
Plus 7 dní 47/2003
