Zákon nebol ideálne pripravený ?

Katarína Dzurillová:

Hovorí o platení u lekára a v nemocniciach minister zdravotníctva Rudolf Zajac

Posledné dni ste boli vari najviac spomínaným menom na Slovensku, najmä v zlom. Neprekáža vám to?

Prekáža mi to. Ale čo mám robiť? Najmä mojej žene strašne nadávajú, a to mi prekáža.

Tvrdíte, že ľudia si zvyknú že musia zaplatiť u lekára dvadsať korún. Za ako dlho?

O tri-štyri týždne nebudú vedieť o tomto probléme. Nikdy sa nevyrovnajú tak ľahko s tým, že musia platiť, to je prirodzené, nikto nerád platí, ale pochopili, že týmto spôsobom vytvárajú zdroje na liečbu ochorení, na ktoré nikto z nás nemá. Oveľa lepší ohlas to má však v zahraničí ako u nás. Zaujímajú sa o to v Rakúsku, Slovinsku, Maďarsku, Česku. Doma nie je nikto prorokom.

Sú poplatky aj niekde v zahraničí?

Všade v Európe občania okolo 20 až 25 percent nákladov v zdravotníctve znášajú sami. V Slovinsku, ktoré je ekonomicky úplne niekde inde ako Slovensko, sú paušálne doplatky na každú diagnózu od 5 do 25 percent. V Švajčiarsku občania prispievajú priamymi platbami až vo výške dvadsať percent. Slovensko bolo pozadu tým, že malo všeobjímajúci systém všetkého bezplatného, ale nakoniec to platíme všetci, lebo tie dlhy sú neuveriteľne vysoké.

Koľko percent z nákladov znášajú pacienti na Slovensku?

Podľa našich výpočtov prispievajú šesť a pol až siedmimi percentami na celé poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Tieto čísla sú v tom nebezpečné, že sú plošné. Keby sme zobrali švajčiarskych dvadsaťpäť percent, ktoré tam platia ľudia, to presahuje slovenský rozpočet en block. Spoluúčasť pacienta v daných cenách, v danej životnej úrovni krajiny by mala byť medzi pätnástimi a dvadsiatimi percentami, ale nemohla by byť na kritické ochorenia ako infarkty či onkologické ochorenia.

Kde by teda mala byť?

Musí byť tam, kde si pacient sčasti môže hradiť a kde je dobrá prevencia. Napríklad očkovanie proti chrípke. U nás je očkovanosť zhruba 9 percent, v Európe je 30 až 40 percent. Lebo 160 korún za očkovaciu látku je menej ako 5 000 až 7 000 korún za liečbu chrípky.

Opozícia chystá už v najbližších dňoch podanie Podnetu na Ústavný súd. Čo ak súd povie, že zákon je v rozpore s ústavou?

K tejto otázke sa vyjadrím, až keď Ústavný súd rozhodne.. Ale nie je jednoduché správne interpretovať bezplatnú zdravotnú starostlivosť, teda článok 40. Myslím si, že aj Ústavný súd bude potrebovať istý čas na to, aby preskúmal všetky dôsledky toho, čo článok 40 hovorí.

Už takmer týždeň platia pacienti v nemocniciach a u lekárov. Aké máte ohlasy?

Je na to ešte skoro. Sú aj negatívne skúsenosti, napríklad niektorí lekári odmietajú vyberať poplatky. Tým však porušujú zákon a vytvárajú trhovú medzeru. Ak prvý lekár nebude poplatok vyberať a druhý lekár bude, tak pacient sa rozhodne pre toho prvého lekára. To je porušenie pravidiel korektnej súťaže. Zatiaľ vieme vyhodnotiť technickú stránku. Okrem onkologického ústavu, kde vypadla elektrina a servery, neboli nijaké problémy. Nemocnice, polikliniky a lekári boli dobre pripravení.

Kedy budú prvé výsledky platenia?

Financmi stránku budeme vedieť vyhodnotiť po dvoch až troch mesiacoch, či sú tam tie efekty, čo sme čakali. A nejde len o zárobky nemocníc či lekárov, ale aj o zníženie spotreby liekov a návštevností.

Ako sa pacient dozvie, kam idú jeho peniaze?

Zo zákona je to príjem, tak to treba aj zúčtovať, čo kontrolujú daňové úrady. Napríklad v Nitrianskom kraji sestra nevydala potvrdenie o zaplatení, čo je pre daňový úrad prob-4ém. Ak máte dostať účet za čistiareň a topánky, musíte dostať účet aj za toto. Sú to ešte choroby prvých dní, nevidím vážny úmysel, že by niekto chcel zatajovať dvadsaťkorunový príjem. Ak nám 99,9 percenta poskytovateľov hlási, že vec ide bez problémov a pacienti sú spokojní, tak rozumieme médiám, že ich zaujíma tá jedna desatina.

Vy však máte informácie od riaditeľov nemocníc, ktorí väčšinou sedia vo svojich kanceláriách a netrávia čas na chodbách nemocnice, v čakárňach či ambulanciách, kde problémy boli. Stačilo si prejsť niektoré nemocnice a človek zaznamenal niekoľko konfliktov v každej.

Ako hovorí klasik, na Slovensku je to tak. Pacienti sa to naučia, aj my sa to naučíme. Nechcite, aby som to po troch dňoch hodnotil ako zásadné porušenie zákona. Myslím, že úlohou ministerstva je sledovať, či trend je v poriadku. Menej by som už hodnotil nejaké omyly. Vždy, keď sa niečo nové zavádza, sú s tým problémy. Otázka je, či sú problémy technického rázu, alebo úmyselné. Nemáme avízo, že by chcel niekto úmyselne škodiť.

Nielen pacienti, ale aj samotní lekári a sestry často nevedia, kto vlastne platiť musí a kto nie. Zdravotníci tvrdia, že veľký zmätok je preto, lebo je priveľa výnimiek.

Ukazuje sa, že to nebolo najšťastnejšie. Oslobodenie, ktoré poslanci presadzovali, sa vráti aj v odmeňovaní lekárov. Prečo by lekár, ktorý žije v zlej oblasti, kde je veľa pacientov v hmotnej núdzi, mal mať nižší príjem ako lekár, ktorý žije v lepšej oblasti. Na druhej strane ma kritizujú, že robím ústupky. Možno čestnejšie riešenie by bolo neuhnúť ani o krok a povedať, ak to nechcete, odchádzam. Poslankyňa Edit Bauerova navrhla oslobodiť deti do šesť rokov, prezident navrhoval do 18 rokov. Na to som povedal, tak to urobme do 75 rokov a bude pokoj. Aj koaliční poslanci, o opozičných ani nehovorím, majú trochu problémy.

Na jednej strane sa definujú ako pravicoví, sú v pravicových stranách, ale niektorým srdce bije dosť naľavo. Musím však povedať, že tá zákonná norma nebola celkom ideálne pripravená ani mojím rezortom, ja sám ako minister som získal jedno veľké poučenie o kvalite legislatívnej práce v rezorte.

Necítite tlak zo strany ÁNO, ktorá vás na ministerský post nominovala, alebo zo strany koaličných partnerov, aby ste zmiernili tempo, keďže ľudia začínajú mať už plné zuby reforiem?

Myslím, že reforiem má najmä dosť prezident, keď pri vrátení novely povedal, že je lo priveľa kumulovaných reforiem. ÁNO stojí pevne za mnou, o tom som presvedčený. Mojou úlohou, pre ktorú som vstupoval do vlády ako nezávislý, bolo urobiť reformu zdravotníctva. Veľmi nerád by som ju kamufloval, alebo robil kvázi reformu. Bude ťažká a tvrdá, aj sa zle presadzuje, pretože zatiaľ nemáme dobrú správu. Je to reforma vlády, nie Zajacova, jej cieľom je skvalitniť slovenské zdravotníctvo.

Ak vláda povie dosť?

Po ôsmich mesiacoch ešte nie som patologicky závislý od funkcie ministra, bavorák ma zatiaľ neoslovuje a keď uvidím, že vláda už nestojí pevne za týmito reformami, nebudem mať dôvod držať sa zubami-nechtami len preto, aby som bol ministrom. Viem si svoj život aj príjemnejšie zorganizovať.

Poďme na konkrétne problémy. Lekárne musia vyberať dvadsať korún aj od tých, ktorí sú v hmotnej núdzi. Konkrétne ide o deti takýchto rodičov, ktorým lekár predpísal liek. Pretože rodné číslo na recepte nesedí s tým na potvrdení z okresného úradu, počítač výnimku nepovolí.

To nech si vyriešia lekárne. Novela bola prijatá už v apríli, mali tri a pol mesiaca nato, aby to riešili, takže otázku treba smerovať lekárnikom.

Lekárne však tvrdia, že potrebný program im počítačové firmy namontovali len tri dni pred spustením zákona.

To nemá riešiť ministerstvo zdravotníctva. Ukazuje to len na typickú slovenskú vlastnosť, všetko nechať na poslednú chvíľu. Je to výsostný problém lekární a nech sa trochu zamyslia nad tým, ako k tomu pristupujú. Nehovoriac o tom, že im zostáva z každého receptu päť korún. Pri 65 miliónoch receptoch ročne to znamená, že v lekárňach ostáva miliarda tristo miliónov korún. Tak si azda už mohlo tých tisíc lekární dať do poriadku softvér.

Urobili by ste teraz niečo inak, keby ste znova pripravovali tento zákon?

Nemyslím si, že by sme mohli nejako inak postupovať; pri vtedajšej väčšine o dvoch poslancov v Národnej rade ta bolo maximum,- čo v danej chvíli parlament v takej zostave bol schopný prijať. Trošku to ukazuje občanom, že‘ aj tá „pravicová“ politika sa nie vždy ľahko robí a že poslanci majú vážne problémy niekedy zahlasovať za niečo tajné. Jedna vec je hovoriť, že som pravicový a druhá vec je tak sa správať. Niektorí poslanci sú síce v pravicových stranách, ale veľmi chcú, aby štát zasahoval a riadil.

Nemala vyhláška k zákonu radšej zjednotiť spôsob, ako budú nemocnice vyberať peniaze? Mnohí pacienti napríklad nevedia, že kupón, ktorý si zakúpia v jednej nemocnici, neplatí v druhej. Pacientom by jednotný spôsob vyberania peňazí uľahčil život a bolo by menej zmätkov.

Nie som minister, ktorý chce dirigovať. Každý musí vedieť, čo hovoria zákopy, každý má informovať svojich klientov. Ak sa nemocnica nedostatočne pripravila, tak je to problém jej manažmentu, lebo mal na to tri a pol mesiaca čas Jasne, že život prinesie veci, na ktoré nemôžete myslieť. Je to len vec prispôsobenia ľudí aj poskytovateľoy. Ale musia sa skončiť časy, keď ministerstvo bude operatívne rozhodovať aj o tom, v akej firme treba kúpiť toaletný papier. Nikdy v živote by sme na ministerstve nevedeli urobiť ani takú jednoduchú vec, ako vydať rozumný univerzálny pokyn. Lebo život v teréne je oveľa flexibilnejší. Od mojich riaditeľov chcem, aby boli samostatní v dobrom, keď nakupujú prístroje aj v zlom, keď riešia problémy.

Čo chystá rezort zdravotníctva občanom a zdravotníkom najbližšie?

V prvom rade to bude zákon o zdravotnom poistení, zákon o zdravotných poisťovniach a o úrade pre dohľad. Do parlamentu sa dostane aj veľká novela zákona o zdravotnej starostlivosti, kde sa presne stanovia niektoré pojmy. My totiž používame v zdravotníctve mnohé pojmy, ale v zákonoch ich vôbec nemáme. Napríklad názvy ako jednodňová medicína alebo neodkladná starostlivosť zdravotné poisťovne, vôbec zo zákona nepoznal ú Budú tam definované pojmy ako hospice a podobne. A potom príde na rad Liečebný poriadok, kde už bude presne vymedzené, čo, a ako bude hradené, všetky tieto zákony by mali byt na svete do konca roka.