MUDr. R. Zajac a Ing. P. Pažitný predstavili najdôležitejšie paragrafy nových legislatívnych noriem
V areáli Bratislavského hradu sa 20. marca 2003 uskutočnil seminár Ministerstva zdravotníctva SR, na ktorom minister zdravotníctva Rudolf Zajac a jeho poradca Ing. Peter Pažitný predstavili zákon o zdravotnom poistení a zákon o zdravotných poisťovniach a o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. Na podujatí, na ktorom boli prítomní najmä ekonómovia z oblasti zdravotníctva, predstavili niektoré vybrané ustanovenia novej legislatívy. Medzitým (25. marca 2003) boli obidva zákony v plnom znení k dispozícii na webovej stránke MZ SR na pripomienkové konanie. Prinášame pohľad autorov zákonov zo seminára na zásadné zmeny, ktoré prinesú uvedené zákony v systéme zdravotného poistenia.
Zákon o zdravotných poisťovniach a dohľade
Ing. Peter Pažitný predstavil zákon o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. Pripomenul, že týmto zákonom a zákonom o zdravotnom poistení MZ SR vstupuje do tzv. fázy systémových opatrení, ktoré si vytýčilo v rámci transformácie zdravotníctva. K uvedeným zákonom Ing. Pažitný priradil aj nový zákon o Liečebnom poriadku. Za najdôležitejšie časti zákona o zdravotných poisťovniach a o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou označil tie, ktoré určujú postavenie zdravotných poisťovní, definujú samotný úrad, výkon dohľadu, sankcie a opatrenia, ktoré úrad udelí jednotlivých účastníkom. Pozrime sa postupne na jednotlivé ustanovenia. Úrad pre dohľad bude verejnoprávna inštitúcia, s pôsobnosťou na území celej SR. Bude vykonávať dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a prerozdeľovať poistné na verejné zdravotné poistenie.
„Zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť so sídlom na území SR, ktorej úrad udelil povolenie na vykonávanie verejného zdravotného poistenia. Iná osoba, ako zdravotná poisťovňa, nesmie vykonávať verejné zdravotné poistenie.“ Tak znie jeden z paragrafov – už teraz možno povedať, že je to jedno z najdiskutovanejších ustanovení. Takto inštitucionálne autori definovali zdravotné poisťovne. Podmienkami na vznik zdravotnej poisťovne sú: základné imanie vo výške 100 mil. Sk, akcie imitované v zaknihovanej podobe, pôvod základného imania a ďalších finančných zdrojov musí byť dôveryhodný; čo je dôveryhodné, určuje zákon. Ako sa vyjadril Ing. P. Pažitný, podmienok bude viac, toto sú len základné. Žiadosť o udelenie povolenia na poskytovanie verejného zdravotného poistenia musí obsahovať okrem iného: zakladateľskú listinu, stanovy a návrh obchodnej stratégie a návrh obchodno-finančného plánu. Plán musí obsahovať, akým spôsobom chce zdravotná poisťovňa zabezpečovať zdravotné služby a získavať klientov. Celkom novým paragrafom v zákone bude ustanovenie o platobnej schopnosti. Zdravotná poisťovňa bude povinná po celý čas svojej činnosti zachovávať minimálnu mieru svojej platobnej schopnosti, ktorá je stanovená na 9 % zo sumy poistného po prerozdelení. Zdravotné poisťovne budú mať časový priestor tri roky, aby sa dostali na úroveň 9 %. V roku založenia budú musieť mieru platobnej schopnosti navyšovať o 0,25 % za každý mesiac, až k 12. mesiacu, keď budú musieť dosiahnuť 3 %. K 24. mesiacu svojej existencie budú musieť spĺňať limit 6 % zo sumy poistného po prerozdelení. K 36. mesiacu od založenia 9 %. Ing. P. Pažitný uvádza, že nie je žiaduce, aby zdravotné poisťovne mali priveľa týchto prostriedkov. Maximálna miera platobnej schopnosti sa stanovila na 12 % zo sumy poistného po prerozdelení. Na sledovanie platobnej schopnosti bude založený garančný fond, ktorý patrí pod úrad pre dohľad. Zákon zavádza pojem osobný denník – účet poistenca. Poisťovňa tu bude musieť sledovať všetky údaje o poistencovi, s ktorým má uzavretú zmluvu o verejnom zdravotnom poistení. Bude obsahovať údaje ako identifikácia poistenca, identifikácia zdravotnej starostlivosti, údaje o výkonoch, liekoch, zdravotných pomôckach, o cene, za akú sa poskytli, tiež sumu poistného, ktorú poistenec zaplatil. Obchodná dokumentácia sa týka zmluvných vzťahov poisťovne. Zdravotná poisťovňa bude povinná viesť denník o zmluvách uzavretých s poistencami, s poskytovateľmi, o prijatom poistnom, o úhradách za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Zdravotné poisťovne budú povinné viesť účtovníctvo v súlade so zákonom o účtovníctve. Platí, že účtovnú uzávierku musí overiť audítor. Nový zákon zavádza pojem zodpovedný aktuár. Zdravotná poisťovňa bude povinná zamestnať jedného aktuára a potvrdiť si u neho správnosť výpočtu auditu a platobnej schopnosti. Zdravotná poisťovňa bude povinná upraviť si vzťahy medzi predstavenstvom, dozornou radou, obchodným aktuárom, vedúcimi zamestnancami a útvarom vnútornej kontroly. Jadrom činnosti zdravotnej poisťovne bude: uzatváranie zmlúv o verejnom zdravotnom poistení, zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, prijímanie poistného a uhrádzanie výkonov, liekov poskytovateľom za účelne vynaložené náklady na zdravotnú starostlivosť. Autori dospeli k názoru, že bude lepšie, ak dohľad nad verejným zdravotným poistením bude robiť špecializovaný úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a nie už existujúci Úrad pre finančný trh. Dohľad nad individuálnym zdravotným poistením bude vykonávať Úrad pre finančný trh. Individuálne zdravotné poistenie môže poskytovať hociktorá poisťovňa, ktorá dostane licenciu na poskytovanie individuálneho zdravotného poistenia. Aké sú činnosti úradu pre dohľad? Ing. P. Pažitný zdôraznil najmä: vykonávanie dohľadu nad vznikom a zánikom zdravotných poisťovní, nad účelnosťou a kvalitou poskytnutej zdravotnej starostlivosti, prerozdeľovanie poistného, úrad bude plniť úlohu styčného orgánu vo vzťahu k rovnocenným orgánom v EÚ. Bude viesť zoznamy zdravotných poisťovní, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, poistencov, platiteľov. Úrad by mal byť nestranný, nezávislý od štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy a verejnej moci. Ing. P. Pažitný zdôraznil, že tieto orgány orgány by nemali zasahovať do jeho výkonu. Úrad by mal mať šesť základných orgánov: správnu radu, predsedu, radu pre dohľad (tieto tri subjekty sa budú navzájom kontrolovať), prerozdeľovaciu pokladnicu, exekučný orgán a rozhodovací senát. Predseda úradu je štatutárny orgán, ktorého volí a odvoláva správna rada. Volí sa na obdobie piatich rokov. Správna rada úradu pre dohľad bude mať 21 členov, kde budú: piati zástupcovia zdravotných poisťovní (mali by tu byť predstavitelia najväčších poisťovní), dvaja zástupcovia Slovenskej lekárskej komory, po jednom zástupcovi tu budú mať Slovenská komora zubných lekárov, Slovenská lekárnická komora, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, Slovenská komora stredných zdravotníckych pracovníkov, Slovenská komora zubných technikov a Slovenská komora vysokoškolsky vzdelaných zdravotníckych pracovníkov. Ďalšími členmi správnej rady úradu pre dohľad budú štyria zástupcovia MZ SR, traja zástupcovia Ministerstva financií SR a jeden zástupca Úradu pre finančný trh. Správna rada volí a odvoláva predsedu úradu a ďalších členov rady pre dohľad. Schvaľuje správu o prerozdelení. V rámci dohľadu nad zdravotnými poisťovňami rozhoduje o žiadosti a odňatí povolenia na výkon zdravotného poistenia. Rada pre dohľad má deväť členov, volí a odvoláva ju správna rada na funkčné obdobie piatich rokov. Je to orgán, ktorý najviac sleduje, „čo sa v systéme deje“. Členovia rady budú reálne vykonávať dohľad aj nad zdravotnými poisťovňami, aj nad poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.
Nominovaní zamestnanci rady zisťujú stav hospodárenia zdravotných poisťovní, rozhodujú o sankciách a opatreniach, obmedzujú alebo pozastavujú povolenia poskytovateľa na výkon zdravotnej starostlivosti, predkladajú návrh na odňatie povolenia na vykonávanie zdravotného poistenia – ale odňať ho môže len správna rada. Rada zavádza nútenú správu. Prerozdeľovacia pokladňa rozhoduje o prerozdelení poistného, ktoré sa zbiera na verejné zdravotné poistenie. Vedie zoznam poistencov, zoznam platiteľov verejného zdravotného poistenia. Spolupracuje pri výbere a spoluvytvára fond na úhradu zdravotnej starostlivosti, ktorá vyplýva z medzinárodných zmlúv (vstup do EÚ). Rozhodovací senát bude rozhodovať o tom, či sa dodržiavajú práva a povinnosti tak poistencov, ako aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotných poisťovní. Bude rozhodovať aj o pohľadávkach na poistnom a o úhradách za zdravotnú starostlivosť. Exekučný orgán uskutočňuje výkon rozhodnutia rozhodovacieho senátu: o poistnom, úhrade, účelnosti a kvalite poskytnutej zdravotnej starostlivosti i udeľovaní sankcií. Hospodárenie úradu bude pokryté percentuálnymi príspevkami zo strany zdravotných poisťovní. Autori navrhujú 0,25% zo sumy poistného na verejné zdravotné poistenie. Samotný výkon dohľadu spočíva v tom, že úrad pre dohľad bude sledovať, či zdravotné poisťovne riadne vykonávajú svoju činnosť. Pojmy „riadne“ a „činnosť poisťovní“ definuje zákon. Sleduje či platitelia poistného na verejné zdravotné poistenie riadne platia. Takisto, či zdravotná starostlivosť hneď prvýkrát sa správne poskytla – teda či sa stanovili správna diagnóza, zvolil správny postup, či zdravotná starostlivosť sa poskytla v správnom čase a na určenom mieste. Všetky tieto atribúty definuje nižšia právna norma. Ing. P. Pažitný tu vyzdvihol podmienku, že zdravotná starostlivosť sa musí hneď prvýkrát poskytnúť lege artis. Fungovať budú dva druhy sankcií – jedny nad zdravotnými poisťovňami, druhé nad poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. K sankciám a pokutám nad zdravotnými poisťovňami patria: predbežné opatrenie, povinnosť predložiť ozdravovací plán, nútená správa, prevod poistného kmeňa, pozastavenie oprávnení zdravotnej poisťovne uzatvárať zmluvy, likvidácia zdravotnej poisťovne, pozastavenie výkonu akcionárskych práv. K sankciám nad poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti patria: predbežné opatrenie, dočasné obmedzenie oprávnenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, nútená správa. V závere svojho vystúpenia Ing. P. Pažitný upozornil na paragraf, podľa ktorého sa k 31. decembru 2004 Všeobecná a Spoločná zdravotná poisťovňa zrušujú s tým, že sa môžu transformovať na nové akciové spoločnosti za podmienok, ktoré stanovuje zákon, alebo nové akciové spoločnosti prevezmú ich poistné kmene. Zákon dáva na zmenu časový priestor jeden rok – od 1. januára 2004 do 31. decembra 2004. Prvými akcionármi transformovaných zdravotných poisťovní môžu byť iba doterajší zakladatelia.
Zákon o zdravotnom poistení
MUDr. Rudolf Zajac, minister zdravotníctva, na podujatí predstavil poistný zákon – legislatívu, ktorá v pripomienkovom konaní vystupuje už pod názvom zákon o zdravotnom poistení. Zákon zavedie dva pojmy – verejné zdravotné poistenie a individuálne zdravotné poistenie. Pod verejným sa rozumie základné, solidárne zdravotné poistenie, ktoré vychádza z Listiny základných ľudských práv. Individuálne je osobné, dnešné doplnkové zdravotné poistenie. V tejto súvislosti minister uviedol, že Liečebný poriadok rozdelí výkony a lieky na tri skupiny: plne hradené z verejného (základného, solidárneho) zdravotného poistenia, čiastočne hradené a nehradené z verejného zdravotného poistenia. Verejné zdravotné poistenie bude povinné zo zákona. Poistencom verejného zdravotného poistenia je štátny občan Slovenskej republiky a cudzinec. Podmienkou je uzatvorenie zmluvy so zdravotnou poisťovňou. Každý občan, ktorý uzavrie zmluvu, má právo na poskytnutie základnej zdravotnej starostlivosti – v rozsahu vymedzenom Liečebným poriadkom. Kto neuzavrie zmluvu so zdravotnou poisťovňou, bude mať nárok iba na neodkladnú a akútnu zdravotnú starostlivosť. Zdravotná poisťovňa je povinná uzatvoriť zmluvu s ktorýmkoľvek občanom SR, ktorý o to požiada. Na základe zmluvy o verejnom zdravotnom poistení je zdravotná poisťovňa povinná zabezpečiť poskytnutie zdravotnej starostlivosti minimálne v rozsahu Liečebného poriadku. Poisťovne môžu svojim poistencom poskytnúť služby aj starostlivosť nad rámec Liečebného poriadku. Zmluva o verejnom – základnom zdravotnom poistení musí mať tieto parametre: označenie, že ide o zmluvu o verejnom zdravotnom poistení, názov zdravotnej poisťovne, meno a označenie poistenca, zoznam zmluvných poskytovateľov, čas, na ktorý sa zmluva uzatvára – zatiaľ sa uvažuje o šiestich mesiacoch. Minister v tejto súvislosti podotkol, že rešpektuje názory, že rok – ako minimálny zmluvný čas, je výhodnejší. Platcami poistného na verejné zdravotné poistenie budú: zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby, spolupracujúce osoby, zamestnávatelia, štát, sociálna poisťovňa, národný úrad práce.
Zmenou oproti súčasnému zákonu o zdravotnom poistení je, že pre zamestnávateľa sa navrhuje o 1 % znížiť odvody na zdravotné poistenie. V súčasnosti odvádza zamestnávateľ 10 %, podľa navrhovaného zákona by mal platiť 9 % zo mzdy. Zamestnanec by platil rovnako ako dnes – 4 % zo mzdy. SZČO a spolupracujúce osoby 13 % z polovičky základu dane. Platbu štátu bude určovať zákon o štátnom rozpočte (ako podiel podiel na určitom vymeriavacom základe). Do zákona podľa ministra zdravotníctva sa má zaviesť pojem minimálna mzda. Napríklad najmenší minimálny odvod pre SZČO bude z minimálnej mzdy. Odvádzať sa bude do 12-násobku minimálnej mzdy. Z dnešného pojmu maximálny vymeriavací základ (32 000 Sk) sa prechádza na pojem minimálna mzda. MUDr. R. Zajac vysvetľuje, že oproti otvoreniu maximálnej hranice pre odvody stavia zníženú sadzbu odvodov. Poistenec bude mať právo na výber zdravotnej poisťovne, poskytovateľa zdravotnej starostlivosti za podmienok dohodnutých v zákone, na úhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť, podieľať sa na kontrole poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Jeho povinnosťou bude dodržať liečebný režim určený lekárom a vykonať ročné zúčtovanie odvodov na zdravotné poistenie. Minister to odôvodnil tým, že niektorí občania obchádzali platenie tak, že vykazovali mesačné zálohové platby len 5000 Sk, následne celoročná mzda im vyšla na 200-tisíc Sk. Odvody na zdravotné poistenie platili iba z 5000 Sk. MZ SR chce, aby sa doúčtoval celý rok. Prerozdeľovať sa bude 100 % predpísaného poistného. MZ SR chce dosiahnuť, aby sa narábalo s poistným, ktoré mal poistenec zaplatiť, nie čo skutočne zaplatil. Index rizika nákladov bude ďalej fungovať. Prerozdeľovanie sa bude vykonávať prostredníctvom prerozdeľovacej pokladne, ktorá je súčasťou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Minister MUDr. R. Zajac opäť zdôraznil, že hlavným výstupom reformy je, aby pre každého občana v rámci verejného zdravotného poistenia sa pripravil rovnaký balík peňazí, ktorý prislúcha jeho indexu rizika nákladov – teda podľa veku a pohlavia. Poisťovňa nebude obmedzená kmeňom, ale výškou poistného. Poisťovne budú môcť vykonávať aj klasické komerčné poistenie. Licencie bude vydávať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou s tým, že ho budú môcť vykonávať aj komerčné poisťovne.
Reakcie manažmentov poisťovní
Priamo po predstavení nových zákonov v systéme zdravotného poistenia sme oslovili prítomných zástupcov zdravotných poisťovní, aby sa vyjadrili k návrhom MUDr. R. Zajaca a Ing. P. Pažitného. Tu sú ich názory:
Ing. Eva Andrejčáková, riaditeľka Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP): Z prezentácie mám dojem, že sa navrhovatelia príliš spoliehajú, že všetky problémy zdravotníctva vyrieši nová inštitucionálna forma zdravotných poisťovní, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a zmluvné vzťahy s poistencami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Transformácia zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti (a.s.), tvorba zisku – to sú vo verejnom poistení novinky. Ich priechodnosť si vyžaduje hlbšiu analýzu. Aj keď podľa autorov ide o originálny slovenský model, ktorý nie je kópiou žiadneho zo známych systémov vo svete, pripomína mi nástup na akúsi americkú cestu, ktorú v našej ekonomickej situácii považujem za dosť riskantnú. Prekáža mi, že celých 12 až 13 rokov, čo prebieha „reforma“ zdravotníctva, sa stále experimentuje len na strane financovania a platenia. Nič sa nerobí pre zlepšenie a reformu poskytovania zdravotnej starostlivosti, najmä pokiaľ ide o reguláciu vzťahov a nadväznosti medzi primárnou, sekundárnou, terciárnou a následnou starostlivosťou. Súhlasím s Ing. P. Pažitným, že sú veľké rezervy v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti. „Spontánne“ zlepšenie sa nedá dosiahnuť len na základe zmluvných vzťahov medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi. V zdravotníctve financovanom z verejných zdrojov by mala byť úzka koordinácia medzi financovaním a plánovaním poskytovania zdravotnej starostlivosti. V tom vidím úlohu štátu, ktorý akoby sa jej chcel zbaviť.
Ing. Peter Kvasnica, generálny riaditeľ Spoločnej zdravotnej poisťovne (SZP): Opäť je tu niečo nové. Myslím si, že za 12 rokov tu dávno mohlo byť „upratané“. Neviem si predstaviť transformáciu SZP na akciovú spoločnosť (a. s). Mám veľmi zdržanlivý, až odmietavý názor k jej existencii v zdravotnej poisťovni. Je tu aj otázka prerozdeľovania vo vzťahu k a. s. Ako môže niekto akciovú spoločnosť nútiť koľko financií má vybrať na poistnom a potom jednoducho určí, koľko odvedie na spoločný účet a koľko finančných zdrojov jej ostane? To potom stačí jedno miesto výberu, jedna zdravotná poisťovňa. Ak každej poisťovni pridelíme pre všetkých poistencov rovnako a nebudeme vedieť znížiť prah cien za zdravotnú starostlivosť, budú na tom všetky zdravotné poisťovne rovnako. Zmysel súťaživosti sa stráca. Určite tu bude existovať istý spodný prah cien, ktoré budú ponúkať zdravotnícke zariadenia. Tá hranica bude rešpektovať reálne náklady zdravotníckych zariadení. Či tu bude jedna alebo päťdesiat zdravotných poisťovní, cenu pod túto hranicu nestlačia. Ak zdravotné poisťovne nebudú mať kde nakúpiť lacnejšie zdravotnú starostlivosť, deficit tu bude stále. Ďalej treba doladiť Liečebný poriadok, ale to sa dá urobiť bez existencie a. s. aj v súčasnom systéme.
MUDr. Ivan Valentovič, námestník generálneho riaditeľa Chemickej zdravotnej poisťovne Apollo: V tejto chvíli to môžem hodnotiť ako návrh, ktorý na prvý pohľad vyzerá pekne, ale uvidíme, či bude realizovateľný. Právne postavenie zdravotných poisťovní vo forme akciovej spoločnosti ma do istej miery zaráža. Na jednej strane by a. s. plne musela podliehať obchodnému právu, na druhej strane už zo zákona by bola limitovaná, napríklad, prerozdeľovacím mechanizmom, výškou poistného, minimálnym rozsahom garantovaných služieb.
Ing. Nadežda Holečková, námestníčka generálneho riaditeľa ChZP Apollo: Predložené návrhy zákonov pokladám za slovenskú raritu. Samotné ustanovenia obsahujú veľa úskalí. Napríklad úrad pre dohľad so svojimi právomocami. Prečo má mať informácie o platiteľoch poistného? Potom je tu ďalší moment – ako môžu a. s. hospodáriť s verejnými finančnými prostriedkami? Keďže akciové spoločnosti hospodária s vlastnými financiami, ako im môžu diktovať prerozdeľovanie a zároveň odvádzanie zisku? Jednoducho, takéto pravidlá sú slovenské špecifiká. Spolu s týmito zákonmi sa má zmeniť aj zákon o Liečebnom poriadku. Návrh zákona pripravovali odborníci, ale usudzujem, že zjavne nie sú spojení s praxou.
Ing. Igor Dorčák, generálny riaditeľ Sideria – Istota, združená zdravotná poisťovňa: Prezentovaná verzia zákonov si ešte vyžaduje viaceré korekcie. Domnievam sa, že zmena zdravotných poisťovní na a. s. v tejto chvíli nerieši zásadný problém súčasného systému – nerovnováhu medzi príjmami a výdavkami. Z toho, čo sa prezentovalo, nevyplynulo, že zdravotné poisťovne budú mať možnosť tak ovplyvňovať príjmy a výdavky, aby príjmy prevýšili výdavky. Obávam sa, že samotná transformácia dnešných zdravotných poisťovní na a. s. si vyžiada mnoho energie a bez riešenia rozporu príjmov a výdavkov asi nepritiahne akcionárov. V prezentovaných zákonoch som zachytil viacero rušivých vplyvov. Napríklad úrad pre dohľad má podľa predloženého návrhu viaceré výkonné kompetencie, ktorými môže priamo zasahovať do hospodárenia poisťovne. Môže, napríklad, odpúšťať platby poistného, čo vlastne znamená vstup do príjmov a. s. Podľa toho by úrad dokonca rozhodoval o výdavkoch, teda čo a ako máme platiť poskytovateľom. Čiže aj na strane príjmov, aj výdavkov môže úrad urobiť korekcie, ktoré v konečnom dôsledku môžu negatívne ovplyvniť hospodársky výsledok zdravotnej poisťovne. Takéto podmienky nedávajú akcionárom záruku, že obchodno-finančný plán sa splní. Môžu sa tak ohroziť prostriedky, ktoré akcionári do spoločnosti vložili. V každom prípade je pozitívne, že nové zákony sú pripravené na pripomienkovanie. Súčasný systém zdravotného poistenia zmenu neodkladne potrebuje.
Ing. Branislav Hološ, generálny riaditeľ Vzájomnej zdravotnej poisťovne Dôvera: Vízia zdravotné poisťovne ako a. s. môže obstáť vtedy, ak bude v systéme dostatok finančných zdrojov. Vidím tu jedno veľké riziko, aby sa neutváral príliš veľký zisk na úkor poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a poistencov zdravotných poisťovní.
Zdroj:
Zdravotnícke noviny 16/2003
