Primárnym fiškálnym cieľom ministerstva zdravotníctva je stabilizácia dlhu. Vonkajší dlh (koncom minulého roka približne 28 miliárd Sk) a jeho mesačný rast (600 miliónov Sk) paralyzuje celý systém zdravotníctva. Z finančného hľadiska je tento systém v rovnováhe, ak platí dvojitá rovnosť: Ponuka = Finančne zdroje = Dopyt.
Zdedená štruktúra zdravotného systému socialistického typu, založeného na rozsiahlej sieti nemocníc s dôrazom na fyzickú dostupnosť, je finančne neudržateľná.
Zvýšenie nákladov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti je spôsobené starnutím populácie, rozšírením neprenosných, napr. kardiovaskulárnych a onkologických ochorení a chronických chorôb, vývojom nových, finančne náročnejších technológií a rastúcimi očakávaniami obyvateľov.
Nebezpečná nerovnováha
Pri súčasných trendoch v zdravotníctve, nevhodných východiskách, jeho bezplatnosti a prebytku dopytu i ponuky v široko koncipovanom Liečebnom poriadku obidva faktory vo finančnom vyjadrení prevyšujú reálne disponibilné zdroje a vytvárajú dvojitý tlak: Ponuka Finančné zdroje < Dopyt.
Na vzniknutú nerovnováhu môže ministerstvo reagovať zvyšovaním efektívnosti systému (na strane ponuky), mobilizáciou zdrojov a zvýšením spoluúčasti pacienta (finančné zdroje) a znížením očakávaní .občanov (dopyt).
Pre dosiahnutie stanovených cieľov sa pripravujú stabilizačné, systémové a sieťové opatrenia.
Cieľ: zastaviť dlh
Cieľom stabilizačných opatrení je zastaviť rast dlhu a obmedziť nadbytočnú spotrebu. Kým priemerný Európan navštívi lekára sedemkrát ročne, Slovák až 16-krát. Ročne vyhodíme 41 ton liekov, ktoré boli predpísané, zaplatené, ale neboli užité.
Prvým stabilizačným opatrením je moderné vymedzenie pojmu zdravotná starostlivosť a tzv. súvisiace služby. K nim zaraďujeme stravovanie, ubytovanie či dopravu. Druhým prvkom je zavedenie platieb za návštevu lekára, recept a poskytovanie súvisiacich služieb. Tento krok zvyšuje finančnú spoluúčasť pacienta v systéme a jemne presúva ťažisko na skutočných užívateľov zdravotníckych služieb. V budúcnosti sa môže stať výrazným stimulom na znižovanie odvodového zaťaženia. Uvedené platby majú symbolický charakter a nehrozí, že by si pacient v budúcnosti hradil extrémne vysoké náklady na liečbu.
Dôvodom zavedenia poplatkov nie je ani tak úsilie získať dodatočné zdroje, ako skôr obmedziť nadmernú spotrebu a motivovať obyvateľov k zodpovednosti za Vlastné zdravie. Zdravotníctvo síce dostáva v súčasnosti prostriedky na úrovni 6,4 percenta HĎP, ale vzhľadom na široko definovaný solidárny balík, nerešrukturalizovanú ponukovú stránku a neprimerane vysokú finančnú ochranu spotrebúva prostriedky na úrovni 7,3 percenta HDP.
Sú obavy opodstatnené?
Občania majú pocit, že stabilizačné kroky sú namierené proti nim a očakávajú, že keď celý život platili poistenie, tak by mali mať všetko zadarmo. Chápeme ich, ale súčasné zdravotné poistenie vlastne ani nie je poistenie. Tie peniaze, ktoré sa doň zaplatili, už minul niekto iný a súčasné finančné zdroje nestačia kryť nároky, ktoré majú voči zdravotnému systému naši občania.
Niektorým príde na um otázka: Prečo za socializmu bolo zdravotníctvo zadarmo, a teraz v kapitalizme musíme začať platiť? Socialistický systém pre nedostatok zdrojov, ale i z politických dôvodov obmedzoval ponuku zdravotných procedúr, pričom ich prístup sa riadil cez systém rodinkárstva a korupcie. V súčasnosti liečime oveľa účinnejšie, zavádzame nové technológie, liečebné postupy a lieky. Socialistický systém občanom odopieral najmodernejšie výdobytky medicínskej vedy.
Prvý krok politicky náročného procesu
Trochu v úzadí pozornosti zostalo tretie stabilizačné opatrenie, zamerané na zmeny v liekovej politike. Okrem zmien v kategorizačnej komisii je kľúčovou časťou opatrení nový koncept prílohy 2. Od stabilizačných opatrení očakávame úspory vo výške 2,5 až 3,9 miliardy korún, čo by mohlo viesť k spomaleniu rastu dlhu na tretinu až polovicu.
Tri kľúčové zákony
Už v nasledujúcich mesiacoch sa do vlády predložia tri kľúčové zákony reformy. Prvý – zákon o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou bude garantovať rovnosť príležitostí a povinností poisťovní a kontrolovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti „lége artis“. Pritom bude upravovať organi- záciu povinného zdravotného poistenia, založeného na princípe solidárnosti. To budú vykonávať poisťovne na základe povolenia vydaného Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a to bez limitácie počtu poistencov a pod prísnou kontrolou solventnosti. Ďalej bude upravovať organizáciu nepovinného zdravotného poistenia v alternatíve s priamou úhradou nákladov za. poskytnutú starostlivosť, ktoré budú vykonávať poisťovne na základe povolenia vydaného Úradom pre finančný trh. Na jeho základe sa bude financovať zdravotná starostlivosť nad rámec tzv.. solidárneho balíka.
Drahý – zákon o zdravotnom poistení bude okrem iného upravovať financovanie tohto poistenia, zmluvné vzťahy a systém prerozdelenia poistného medzi jednotlivými poisťovňami s cieľom zachovať princíp solidarity v povinnom zdravotnom poistení. Predmetom prerozdeľovariia by malo byť sto percent predpísaného poistného a jeho kritériom index rizika (vek, pohlavie, početnosť) . Prerozdelenie bude fungovať na horizontálnej aj vertikálnej úrovni tak, aby na každého občana v regionálnej pobočke bol pripravený rovnaký objem zdrojov prislúchajúcich jeho indexu rizika.
Liečebný poriadok
Cieľom tretieho zákona -novely Liečebného poriadku -je zvýšiť komfort a kvalitu zdravotníckych služieb. Bude obsahovať novú úpravu právnych vzťahov vznikajúcich pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, definovať jej jednotlivé formy a druhy, úpravu dokumentácie a nakladania s ňou, ako aj novú úpravu kontroly „lége artis“ postupu v zdravotníckych zariadeniach. Súčasťou zákona sa stane zoznam plne a čiastočne hradených a nehradených zdravotníckych výkonov s dôrazom na priority – prevenciu a tzv. nepoistiteľné riziká – kardiovaskulárne, onkologické, chronické a iné ochorenia.
Účinné zavedenie sieťových opatrení zvýši bezpečnosť systému, podporí rast efektívnosti a kvality zdravotných služieb. Hlavným cieľom ministerstva je postupná korporatizácia nemocníc s prenesením manažérskych kompetencií a zodpovednosti. V lôžkovej starostlivosti vidíme korporatizáciu lôžkových zariadení ako jeden z nevyhnutných krokov k vybudovaniu‘ zdravých vzťahov vlastník -manažér. To- povedie; k posilneniu individuálnej zodpovednosti v medicínskej i finančnej sfére.
Zmena nepríde ihneď
Kľúčové parametre organizácie zdravotníctva bude riešiť nový zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych povolaniach, zdravotníckych zariadeniach a o stavovských organizáciách v tomto rezorte. Základným princípom bude vyrovnanie šancí medzi štátnymi a neštátnymi poskytovateľmi a vytvorenie elastickej siete poskytovateľov. To je možné jedine po definovaní právnej subjektivity jednotlivých aktérov, definovaní poskytovateľa (najnižším stupňom budú sestry), ako aj úloh a funkcií komôr.
Reálna reforma sa prijatím novely zákona o zdravotnej starostlivosti odštartovala. Je prvým krokom časovo a politicky náročného reformného procesu, pričom vláda si dala ambiciózny plán spustiť nový systém od 1. januára 2004. Zároveň sa nedajú očakávať pozitívne výsledky zo dňa na deň ani z mesiaca na mesiac. Jej úspešný príbeh musia písať všetci: politici, ekonómovia, lekári a najmä občania – pacienti, ktorým je určená.
Ministerstvo od systémových opatrení očakáva:
• Korigovanie automatických očakávaní ľudí jednoznačným definovaním zdravotníckych služieb, ktoré sa budú naďalej plne alebo čiastočne hradiť z povinného poistenia.
• Jasné vymedzenie povinného a nepovinného zdravotného poistenia s cieľom zvýšiť objem súkromných zdrojov a znížiť objem korupcie a neformálnych platieb.
• Zachovanie plurality zdravotných poisťovní v povinnom zdravotnom poistení ako základného predpokladu pre vznik reálnej konkurencie a efektívneho nákupu zdravotníckych služieb pre pacienta.
Slovenské zdravotníctvo v číslach
• Európan navštívi lekára každý rok sedemkrát, Slovák až 16-krát
• Ročne vyhodíme vyše 41 ton predpísaných, no nespotrebovaných liekov
• Od stabilizačných opatrení sa očakáva 2,5 až 3,9 miliardy Sk úspor
• Na zdravotníctvo ide 7,3 percenta HDP
Rudolf Zajac (minister zdravotníctva)
Peter Pažitný (poradca ministra zdravotníctva)
Zdroj:
Pravda 13. 3. 2003