O investíciách v zdravotníctve a kam by mali smerovať, sme sa zhovárali s ministrom zdravotníctva RUDOLFOM ZAJACOM.
Aká je situácia v zdravotníctve v oblasti kapitálových výdavkov?
„Peňazí máme extrémne málo. Je veľa projektov, ktoré neboli v minulom roku dokončené. Naším veľkým problémom je množstvo nedokončených stavieb, ktoré sú veľmi drahé. Máme aj nové kapitálové prevody, je to však len 20 až 30 percent zvyčajných prevodov, pretože musíme splácať vyše pol miliardy za zmluvy, ktoré boli uzavreté v rokoch 2000, 2001, 2002.“
Ako ich budete rozdeľovať?
„Chceme byť absolútne transparentní. Rozdeľovať ich nekorupčne, spravodlivo a tak, aby to čo najviac slúžilo pacientom. Komu a načo sme pridelili peniaze, zverejníme na internete. Od všetkých, čo pýtajú peniaze, chceme informáciu, či napríklad stroj, ktorý žiadajú vymeniť, nie je opraviteľný. Viac peňazí chceme smerovať na menšie a súkromné kliniky, aby mohli kupovať menšiu techniku typu ako EKG alebo ultrazvuk, ktoré výrazne zlepšia diagnostiku.“
Zo štátneho rozpočtu na súkromné a neštátne zariadenia?
„Zákon umožňuje, aby neštátne zariadenia dostávali kapitálové transfery. Pred dvoma rokmi dostal napríklad Onkologický ústav sv. Alžbety v Bratislave PET kameru. Musí tu byť rovnosť šancí. Okrem toho súkromní poskytovatelia zdravotníckych služieb hospodária oveľa kvalitnejšie. Myslím, že koruna investovaná do ambulantnej starostlivosti sa vráti rýchlejšie ako koruna investovaná do nemocníc. V Bratislave máme oficiálne osem CT prístrojov a požiadavku na kúpu ďalších troch. Pritom v priemere z nich fungujú dva. Umŕtvených je 300 miliónov. Pri rozdeľovaní transferov budeme tiež zvažovať, čo kto dostal v minulosti. Máme nemocnice, kde sa investovali veľké sumy, iné nedostali roky takmer nič. To je nespravodlivé voči novým zriaďovateľom, vyšším územným celkom a mestám.“
Téma nákupu prístrojov a služieb pre nemocnice sa často spája s korupciou. Hovorí sa o prepojení firiem, ktoré dovážajú prístroje, na lekárov a riaditeľov nemocníc. Alebo štát niečo zrekonštruuje, a objekt sa potom sprivatizuje.
„Samozrejme, firmy budú vždy krúžiť okolo zdravotníckych zariadení, veď napríklad zobrazovacia technika stojí desiatky miliónov korún. Preto sa nechystáme robiť napríklad plošné nákupy, lebo to je práve zo spomínaných dôvodov nebezpečné. Nemôžeme tiež dosť dobre urobiť plošný dovoz kolonoskopov, ako sme urobili vlani, a potom odštátniť ambulancie. Budeme sa snažiť znížiť príspevky na nákupy za reálne ceny. Aby sa nestávalo, ako v jednom konkrétnom prípade, že dve nemocnice vzdialené od seba cez tri ulice kúpili rovnaký prístroj, ale rozdiel v cene bol 10 miliónov.“
Ako to chcete kontrolovať?
„Ak by sa dodržiaval zákon o verejných súťažiach, tak by spomínané prepojenia manažmentu a firiem nemali byť. Ale časť kapitálových transferov sa nestihla vôbec minúť, pretože sa sústavne napádali súťaže. Je to problém zodpovednosti riaditeľov, koho určia do výberových komisií. Ministerstvo v žiadnom prípade nebude zasahovať do tendrov. Kedysi bol zvyk, že niektoré firmy chodievali s vizitkou ministra a hovorili: Pán minister si praje, aby ste kúpili od nás. Každého, kto by sa takto objavil v mojom mene, môžu poslať na políciu, pretože spáchal trestný čin. Za tých málo peňazí musíme dostať čo najviac muziky pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Urobíme maximum, čo je v silách jedného úradu, aby sme znemožnili korupčné praktiky. Napokon, bol som v tejto brandži 12 rokov a niečo o tom viem.“
BARBORA TANCEROVÁ
Zdroj:
SME 10. 2. 2003
