Do novembra 1989 všetko patrilo štátu, ktorý mal reprezentovať moc ľudu. Komunistické praktiky priviedli našu krajinu na pokraj bankrotu a v nemalej miere zapríčinili našu prehru nie len v studenej vojne, ale aj v ekonomike. Po revolúcii sme hľadali také právne formy podnikania, ktoré sú obvyklé v modernej Európe. Tak vznikli, po prijatí Obchodného zákonníka v roku 1992, eseročky, akciovky, verejné obchodné spoločnosti, objavili sa živnostníci. Štát postupne strácal vplyv v podnikaní, dá sa dokonca povedať, že privatizácia Dzurindovej vlády definitívne zbavila štát priameho vplyvu na hospodársky život podnikov. Potiaľ by bolo všetko OK.
Sú však podniky, ktoré majú slúžiť takzvanému verejnému záujmu. Mali by podnikať v tej sfére, kde by nemal byť dominantným motívom podnikania zisk, ale prospech všetkých občanov. Do tejto kategórie patrí napríklad Slovenská televízia a Slovenský rozhlas, ale aj zdravotné poisťovne. Žiaľ, tieto subjekty sa ekonomicky správajú horšie ako bývalé štátne podniky, ich výsledky sú hotovou ekonomickou katastrofou. Pritom tieto verejné podniky žijú z peňazí občanov, pretože koncesionárskej poplatky či zdravotné poistenie platíme povinne, zo zákona. Transformácia zdravotníctva v podaní dua Šagát – Kováč okrem sústavných problémov, dlhov a kolapsov priniesla aj nový model nemocníc – verejnoprávne. Sú definované v zákone číslo 13/2002 a naozaj patria medzi choré výplody spomínanej „reformy“. Majetok nemocníc sa podľa tohto zákona delí na prioritný, ktorým sa nebude hýbať, a ďalej neprioritný, ktorý sa môže predať. Riadením nemocnice je poverená správna rada, v ktorej má však štát vždy majoritu a v ktorej sedia okrem iných aj štátni úradníci. Štát nemožno prehlasovať ani preplatiť, ak by aj prišiel silný investor. Manažment nemocnice sa jednoducho sústredí na predaje a potom sa uvidí. Nijaké odštátnenie, nijaká decentralizácia, ide iba o obyčajnú dekoncentráciu štátnej moci. Pôvodne sa do projektu prihlásilo 14 nemocníc, dnes zostali dve, pretože ostatným riaditeľom došlo, že nič nezískajú. Motiváciou každého subjektu musí byť zisk. Inou otázkou je jeho využitie, hoci ak by nedajbože televízia či nemocnice konečne začali tvoriť zisk, je dosť spôsobov, ako s ním naložiť, aby slúžil verejnosti.
Zdá sa, že jedinými verejnými zariadeniami, ktoré sú v našich podmienkach prirodzene schopné rešpektovať tieto pravidlá, sú verejné domy. Paradoxom je, že ich pejoratívne nazývame tak, ako sa v skutočnosti správajú zdravotné poisťovne a nemocnice.
Rudolf Zajac
Autor je lekár a manažér, nezávislý expert ANO pre zdravotníctvo.
Zdroj:
Domino fórum 32/2002