Nový zákon o komorách rozbúril hladinu aj tak už nepokojného zdravotníctva. Občanom, ale aj zdravotníkom nie je jasný význam komory a navyše ich dráždi „povinné členstvo“. Podľa ministra Kováča má komora pomáhať pacientom, podľa zdravotníkov, ktorí sú zamestnaní, ich má pripraviť o peniaze za povinné členstvo, ktoré nový zákon nariaďuje. Bezpochyby, komory majú veľký význam pri reforme zdravotníctva. Súčasne treba presne definovať ich kompetencie. Komora, či už lekárov, sestier, lekárnikov, alebo kohokoľvek, kto samostatne poskytuje služby, má mať 7 základných funkcií.
Prvou je tzv. registračná funkcia. Od dňa nadobudnutia odborného vzdelania komora by zobrala absolventa do registra. Komora musí vedieť, že napríklad sestra absolvovala bakalárske štúdium. Nič viac a nič menej. Registrovaný občan nemá žiadne iné povinnosti, iba oznamovať komore svoj odborný profil, absolvované kurzy, školenia a skúšky. Nemusí byť jej členom, nepožaduje od komory žiadne „služby“. Registračná povinnosť môže byť „zaťažená“ symbolickým poplatkom za administratívne náklady spojené s registráciou.
Druhou funkciou komory je vydávanie licencií pre samostatných poskytovateľov. Tu je členstvo v komore nevyhnutné. Ak uchádzač o vydanie licencie bude spĺňať podmienky, komora mu musí vydať licenciu. Ide teda o obligatórny nárok a komora nesmie nikomu administratívne brániť v jeho slobodnom podnikaní.
Treťou úlohou komory je podieľať sa na neinštitucionálnom vzdelávaní svojich členov. To na rozdiel od inštitucionálneho vzdelávania, ktoré majú vykonávať akreditované vzdelávacie inštitúcie, pozostáva z organizovania vlastných akcií (semináre a odborné stretnutia), ako aj z akreditácie a odporúčania seminárov a školení, kongresov atď. vhodných pre povinný odborný rast. Sem patrí aj pomoc pri publikačnej činnosti.
Štvrtou úlohou komory je účasť na dohodovacom konaní. Pôjde napríklad o konanie pri stanovení cien medzi nákupcami služieb a poskytovateľmi, účasť pri konaní o postupe „lege artis“, teda, či liečebný postup poskytovateľa bol v súlade s dostupnými vedomosťami a skúsenosťami. Komora však nesmie zasahovať do slobodného ekonomického rozhodovania u nákupcov a poskytovateľov.
Piatou úlohou komory je spolupráca pri tvorbe zákonov. Ide najmä o posudzovanie zákonov, ich pripomienkové konanie. Komora môže pripraviť aj vlastné návrhy zákonov a podzákonných noriem, musí ich však presadzovať cestou vlády alebo parlamentu.
Šiestou úlohou je rozhodcovské a etické konanie. Ide najmä o posudzovanie prípadov v oblasti etiky a odbornosti, rozhodovania čestného súdu v prípade pochybenia, disciplinárny dohľad a konanie, ale aj zastupovanie svojich členov pred súdmi v súvislosti s výkonom povolania. Siedmou úlohou je spolupráca pri akreditácii zariadení. Komora by mala právo posúdiť, či dané zariadenie má potrebné vybavenie na poskytovanie určitých služieb. Táto účasť komory je povinná a nemožno ju obísť. Takisto sa komora zúčastní na odoberaní akreditácie zariadeniu alebo licencie, avšak jej funkcia tu bude mandatórna, teda vždy s inými zložkami riadenia a kontroly.
Odpor lekárov a sestier, ktorí sú zamestnaní, je logický. Za ich výkon berie zodpovednosť zamestnávateľ. V prípade pochybenia, mieru zavinenia musí posúdiť on alebo súdna moc. Prípadné škody bude na rozdiel od samostatných lekárov – poskytovateľov znášať zamestnávateľ. Ten si ich môže uplatniť voči zamestnancovi.
Tlaky komôr týkajúce sa rôznych foriem skrytej monopolizácie (napríklad obmedzovaním slobodného prístupu lekární na trh podmienkami o vzdialenosti medzi lekármi), alebo povinné členstvá všetkých, ktoré imponujú skôr ako snaha získať významné zdroje na ďalšie lobovanie, naozaj iba zhoršia zlú situáciu nášho zdravotníctva. Tak naozaj neviem, ako dlho očakávaný a navyše zlý zákon o komorách pomôže našim pacientom. Ak, tak iba funkcionárom dnešných komôr –„ komorníkom“.
Rudolf Zajac
Autor je nezávislým expertom Aliancie nového občana pre zdravotníctva.
Zdroj:
Národná obroda 6. 6. 2002
