Cestu, ako sa má uberať zdravotníctvo, určil Smer v jedenástich zo sto opatrení, ktoré chce uplatniť za prvých 100 dní vlády. Nechýba ani obligátna preambula o zavedení poriadku.
Prvé Ficovo opatrenie hovorí, že bude treba definovať, na čo zdravotníctvo má a na čo nemá – teda vytvoriť reálnu štátnu zdravotnú politiku. Štátna zdravotná politika skutočne má určiť obsah solidárneho balíka. Ide však o kľúčový problém, ktorý treba riešiť okamžite, napríklad aj celým radom súvisiacich legislatívnych zmien. Ak to nie je vopred premyslený krok a štátna zdravotná politika sa ešte iba bude tvoriť, v optimálnom prípade to bude trvať rok. Vzhľadom na každomesačný rast dlhu bude cena za okamžité nevykonanie tohto opatrenia približne deväť miliárd korún.
Podľa druhého opatrenia má štát odvádzať plné poistenie za svojich 3,4 milióna poistencov. Ak bude štát platiť plné odvody aspoň z minimálnej mzdy, štátny rozpočet to pocíti približne 11,5 miliardami korún. Je otázne, ako sa na to budú pozerať poľnohospodári, učitelia, účastníci sociálneho a dôchodkového systému a veritelia štátu.
Tretie opatrenie Smeru požaduje návrat k systému jednej zdravotnej poisťovne. Prečo nie, autori však musia túto transakciu dokonale technicky a časovo zvládnuť, inak prídu o miliardy. Mimochodom: nie počet poisťovní, ale obsah balíka poskytovaných bezplatných služieb má vplyv na finančnú silu systému.
Štvrté opatrenie má zvýšiť motiváciu ľudí, aby sa starali o svoje zdravie. „Vypracuje sa projekt finančného, alebo iného zvýhodnenia zdravých ľudí, ktorí za daný rok nevyčerpali zo svojho zdravotného poistenia…“. Ide teda o akýsi „bonus“ systém, ktorý však úplne popiera princíp solidárnosti, bez ktorého sa zdravotníctvo nedá financovať. Čo ak takýto „premiant“ dostane o rok onkologické ochorenie? Vari len nedoplatí?
Piate opatrenie hovorí o novej kategorizácii liekov. Aj kategorizácia „tretej cesty“ bude zaťažená korupciou, ak pretrvá princíp výberu regulácie tam, kde je vysoká konkurencia, aká u generík (lieky, ktoré majú rovnakú molekulu a sú vyrábané 10–15 výrobcami) nepochybne je.
Šieste opatrenie je doslova „systémové“ a sľubuje zrušiť príplatky na lieky pre dôchodcov. Asi to má pomôcť získať hlasov dôchodcov. Je však v rozpore s predchádzajúcimi dvoma.
Siedme a ôsme opatrenie konečne ukazujú fungovanie tretej cesty v zdravotníctve. Podľa siedmeho zoberú lekárom – ambulantným špecialistom diagnózy, ktoré dnes liečia a postúpia ich nemocniciam. V ôsmom opatrení to bude presne naopak.
Podľa deviateho opatrenia sa bude kontrolovať racionalita nákupov drahej zdravotníckej techniky. Táto kontrola bude na centrálnej úrovni. Čo v tých nemocniciach, ktoré už nebudú patriť štátu, ako techniku financovať? O tom ani slovo.
Desiate opatrenie hovorí o optimalizácii stavu zamestnancov. Navrhuje centrálne stanovovanie počtu študentov stredných a vysokých škôl. Ak to nepomôže, „zavedením kontinuálneho medicínskeho vzdelania sa bude garantovať nielen primeraná kvalita starostlivosti, ale vytvoria sa podmienky na prirodzený výber zdravotníkov“. Tu mali asi autori na mysli čosi medzi Darwinom a Nietzschem.
Jedenáste opatrenia sľubuje „zabezpečenie primeranej odmeny za primeranú službu“. Chýba už len dvanáste opatrenie, ktoré prikáže zdravotníkom a pacientom povinnosť preukazovať spôsob nadobudnutia majetku. Možno, že toto dvanáste opatrenie by bolo úplne najlepšie.
Rudolf Zajac
Autor je nezávislý expert ANO pre zdravotníctvo.
Zdroj:
Domino fórum 23/2002
