Za pacientov navyše podľa nového financovania už nemocnica peniaze nedostane
Od 1. apríla sa v našich nemocniciach už asi po piatykrát zmení systém financovania. V čom spočíva? Nemocnica dostane peniaze len za to, čo skutočne urobí. Limit, čo a zakoľko by nemocnica mala urobiť, však neurčí pacient, ani okolonosti či náhoda. Určili to úradníci. Možno povedať, že dôsledky nového financovania si nevie predstaviť nikto.
Katarína Dzurillová
Podľa nového cenového výmeru budú nemocnice platené kombinovane. Najnovší spôsob platenia by ich mal podľa predstáv Ministerstva zdravotníctva motivovať. Aby minimalizovali svoje náklady a aby sa nezadlžovali. Zdravotné poisťovne si objednajú len určitý počet hospitalizácií a iných výkonov a nebudú tak už platiť za všetky nemocničné kapacity, ale len za vybrané služby.
O ČO VLASTNE IDE?
Kým doteraz dostávali nemocnice balík peňazí, ktorý sa prerozdelil na jednotlivé oddelenia, od apríla budú poisťovne dávať peniaze priamo jednotlivým oddeleniam. Peniaze však prídu len na určitý počet pacientov. Zdravotná poisťovňa dá nemocnici peniaze za vopred dohodnutý počet pacientov, a to bez ohľadu na to, koľko pacientov skutočne na oddelení bude. Realita však často býva iná a pacientov môže byť (a riaditelia nemocníc tvrdia, že aj bude) viac. Za tých, ktorí budú navyše, však podľa nového modelu financovania už nemocnica peniaze nedostane. Preto hrozí, že v rámci šetrenia sa jednoducho ďalší pacienti prijímať nebudú. Prečerpaný limit to nemocnici nedovolí. A pacienta posunie ďalej, do inej nemocnice.
Väčšina zainteresovaných sa však zhodla v jednom: tento systém nevyrieši zúfalú finančnú situáciu v zdravotníctve. Na nový systém financovania totiž poisťovne dostali ešte menej peňazí (ako to tvrdí šéf VšZP) ako vlani. „Je to podobné riešenie ako liečba bez predchádzajúceho diagnostikovania príčiny ochorenia,“ tvrdí E. Kováč.
AKO NA TO?
Napríklad ortopedické oddelenie v nemocnici druhého typu dostane zhruba 15 000 korún. Len jeden umelý kĺb však stojí viac ako 17 000 korún. Riaditelia nemocníc sa obávajú aj ďalších komplikácií. Jednou z nich je, že sa nebude zohľadňovať finančná náročnosť liečby jednotlivých ochorení na oddelení. Nemocnice tak budú nútené šetriť- samozrejme, na pacientoch.
Cenový výmer určil priemer na základe dĺžky hospitalizácií na jednotlivých oddeleniach. A podľa neho sa budú musieť všetky nemocnice zariadiť. Za každý deň je stanovená cena, ktorú poisťovňa preplatí. Zdravotné poisťovne však tvrdia: môže sa stať, že nemocnice budú pacienta posielať domov, lebo už vyčerpajú jeho limit na hospitalizáciu. P. Ottinger však nesúhlasí. Tvrdí, že toto si jednoducho nemocnice nemôžu dovoliť.
ČO AK NEPODPÍŠE…
Do zajtra, 15. marca, sa musia nemocnice dohodnúť s VšZP na vzorovej zmluve, ktorú podpíšu. Sú však aj také nemocnice, ktoré zmluvy s novým systémom jednoducho odmietajú podpísať. Čo to bude znamenať pre pacienta? „Toľko, že nemocnice nebudú môcť našim poistencom predpisovať lieky a podobne. Taká nemocnica nedostane od poisťovne peniaze, čo môže spôsobiť pád služieb,“ hovorí E . Kováč.
Čo však skutočne prinesie nový cenový výmer a nový spôsob financovania ústavnej zdravotnej starostlivosti v praxi, ukážu až najbližšie mesiace. Riaditelia nemocníc spoločne so zástupcami zdravotných poisťovní však zhodne tvrdia, že tri mesiace je skutočne krátky čas na to, aby sa nemocnice aj poisťovne dôkladne dokázali pripraviť. Nový cenový výmer totiž platí už od 1. januára 2002, nový systém v nemocniciach, ktorý je súčasťou cenového výmeru sa začína uplatňovať „až“ od 1 . apríla. Ako sa dokážu nemocnice vysporiadať s „nadiktovaným“ počtom pacientov ukáže čas. Okrem Ministerstva zdravotníctva SR sa však všetci ostatní na nový systém pozerajú s obavami a pesimizmom. A pacient? Ten môže len čakať, čo ho čaká…
POVEDALI O NOVOM SPÔSOBE FINANCOVANIA:
Peter Ottinger, prezident Asociácie nemocníc Slovenska
–To sa jednoducho nedá. Tento štát chce za málo peňazí strašne veľa muziky. Štát uznal, že nemocnice sú najzraniteľnejším segmentom zdravotníctva. Redukciou nemocničnej starostlivosti chce prispôsobiť fungovanie nedostatočným zdrojom.
Rudolf Zajac, nezávislý expert ANO pre zdravotníctvo
–Nový cenový výmer je prvým krokom k úhrade za diagnózu (DRG), ako sme už upozornili v publikácii Stratégia reformy zdravotníctva – reálnej reformy pre občana. Je správne, že poisťovne si majú objednávať výkony. Problémom však je, že nemocnice majú vysoké fixné náklady. Až 90 percent všetkých výdavkov ide na mzdy, kúrenie, prevádzku. Päť až desať percent na lieky a špeciálny zdravotnícky materiál, na čo peniaze spravidla nie sú, a tak fungujú na dlh. Akékoľvek konkurenčné „odstavenie“ oddelení nemá zmysel. Výsledkom budú prázdne oddelenia, ktoré nezredukujú fixné náklady. Tým, že je uzavretá sieť a pevne stanovený počet lekárov, nadbytok lekárov a sestier z týchto oddelení nebude mať kam ísť robiť. Výsledkom môže byť paradoxne veľmi nežiaduca nezamestnanosť zdravotníkov, hoci je ich pri pacientoch nedostatok.
Eduard Kováč, riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne
–Kameňom úrazu nového cenového výmeru môže byť to, že skrýva v sebe motiváciu prijímať najmä finančne nenáročných pacientov a posúvať tých „drahších“ do iných zariadení a súčasne maximalizovať osobitne hradené výkony. Nemocnice a lekári nechcú paušálne platby, ktoré sú mantinelmi pre ich rozhodovanie o tom, čo môžu pacientovi poskytnúť. Nechcú niesť zodpovednosť a finančné riziko.
Zdroj:
Národná obroda 14. 3. 2002
