Minister zdravotníctva Roman Kováč pravdepodobne musí milovať médiá a tak trochu aj seba – asi nemá vyvinutý pud sebazáchovy. Inak si nemožno vysvetliť celú spŕšku rozhovorov, vyjadrení a názorov, ktoré prezentoval za posledné dva týždne predchádzajúceho roka.
Vyjadroval sa naozaj ku všetkému: k svojej hmotnosti, k svojmu nefajčeniu – fajčeniu, k svojmu pôvodu, záľubám. V rozhovore pre prílohu Pravdy sa 27. decembra 2001 „komplexne a ftipne“ vyjadroval k situácii ministerstva a celého zdravotníctva. Obsah rozhovoru jasne ilustroval už nadpis: Teším sa na svojho nástupcu. S podnadpisom: „Stolička ministra zdravotníctva je ako elektrické kreslo, ministerstvo našťastie nemá na elektrinu“. Ministra iste hriala predstava, ako sa všetci občania Slovenska pri čítaní chytajú od smiechu za brucho. Ponechávam teraz bokom, že jeho žartovanie tak trochu pripomína známy vtip o policajtovi na pohrebe kolegu, ktorý – keď začala hrať hudba – vyzval manželku nebohého do tanca. Skúsim to len tak v ľahkom tóne komentovať.
Záplava ministrových slov, ktorými obšťastňoval zdravotníkov a pacientov, nemohla nahradiť ani zakryť neschopnosť urobiť aspoň minimum krokov, ktoré by viedli k zlepšeniu situácie. Nekonečné vymáhanie peňazí bez snahy obmedziť ich plytvanie, by naozaj nemalo patriť do prioritných úloh šéfa zdravotníctva. Navyše sa veľmi rýchlo prejavil amaterizmus kamuflovania, ako zlepšiť hospodárenie systému, ktorý minister predvádzal pred poslancami výboru NR SR tvrdením, že zastavil rast dlhu zdravotníctva. Iba o pár dni neskôr jeho rezort predložil vláde stav nárastu dlhu zdravotníctva, z ktorého jasne vyplýva, že dlh rástol len za obdobie júl až september o 600 miliónov korún mesačne. Na Slovensku je to tak, že keď rezort priznáva 600 miliónov, tak reálne to bude najmenej tých 780 miliónov, o ktorých hovoríme s Petrom Pažitným.
V spomenutom článku dostal minister otázku, akú špecializáciu by mal mať jeho nástupca. Minister, samozrejme vtipne, odpovedal: „Nemal by to byť patológ. Hodil by sa očiar alebo ušiar, aby dobre videl, čo sa okolo neho deje.“ Neviem, či tým minister myslel, že on sám je slepý alebo hluchý, ale jedno dnes už viem iste. V duchu tejto predstavy lekárskej špecializácie, viazanej na funkciu ministra, je gynekológ úplne nevhodný. A to hovorím ako urológ.
Rudolf Zajac
Autor (1951) je lekár a manažér, nezávislý expert strany ANO.
Zdroj:
Domino fórum 2/2002
