Rok Romana Kováča

Diogenes sa preslávil výrokom: „Hľadám človeka“, keď chodil po ulici s lampášom počas dňa. Muselo prejsť niekoľko tisícročí, aby iný mudrc prehlásil, že riaditelia štátnych nemocníc majú hľadať rezervy, potrebné na zvýšenie miezd svojim pracovníkom. Diogenes mal šancu človeka nájsť, riaditelia nemocníc šancu nájsť 200 miliónov mesačne nemajú.

Ubehol práve rok, čo Roman Kováč vymenil Tibora Šagáta. Začal veľkolepo. Je výborným, a vzhľadom na množstvo strán, ktorými prešiel, aj skúseným rečníkom. Ešte v júli poslancom oznámil, že bude môcť uvoľniť 3,4 miliardy korún na mzdy navyše. Zopakoval to v septembri, keď už štátni lekári držali hladovku. Sľúbil založenie verejnoprospešných nemocníc, ktoré budú riadené správnymi radami. Zabudol však dodať, že vlastníctvo nemocníc zostane naďalej štátne a správne rady budú naplnené hlavne jeho, teda štátnymi úradníkmi. Vysvetlil, že spasením bude zavedenie čipových kariet, čím obmedzí spotrebu liekov. Kde však zoberie miliardy na ich implementáciu, neráčil povedať. Zistil, že problém zdravotníctva je v nekvalitných informačných systémoch. To, že nie systémy, ale dáta sú nekvalitné, ho netrápilo. Svoju pozornosť venoval aj poisťovniam. Zistil, že tu je pes zakopaný, a preto ich treba „zjednotiť“ do jednej. Nepochopil, že na takýto razantný krok treba mimoriadnu odvahu, pretože poisťovne sú firmy s obratom 40 miliárd korún a je pre ne lacnejšie vymeniť ministra, ako sa zjednocovať. Navyše, riešenie nie je ani tak v rušení poisťovní, ako skôr vo výraznej zmene liečebného poriadku. Jediným výsledkom aktivít ministra voči poisťovniam bolo oslabenie vlastného postavenia. Vtedy sa začal schovávať za zadok najväčšieho fešáka vlády.

Približne v polroku svojho pontifikátu vytvoril analýzu. Od novembra do februára mu ju vracali na prepracovanie. Akokoľvek sa jeho úradníci usilovali, vždy našli iba jedinú príčinu krízy – nedostatok financií. Toto vedeli povedať na 72 stranách.

Lekárne pohrozili, že budú od pacientov vyberať peniaze za lieky a 5 dní výstražne štrajkovali. Poisťovne oznámili, že nie sú schopné vrážať 1,75 miliardy korún mesačne do nemocníc, pretože ich nemajú. Lekári primárnej sféry začali žiadať o 10 korún viac za pacienta mesačne, lebo sa im úhrady nezvyšovali viac ako tri roky. Minister sa teda začal vyhrážať. Lekárňam odobratím licencie, poisťovniam návrhom na odvolanie správnych rád, lekárom štátnych zariadení povolaním na manévre. A pacientom likvidoval sanitky.

Minister silácky vyhlásil, že dodávanie liekov a tovarov do zdravotníctva je podnikateľské riziko dodávateľov. Vôbec mu neprekážalo, že zákon prikazuje distribučným firmám a lekárňam do 24 hodín dodať lieky nezávisle od toho, či a kedy im budú uhradené.

Keď predchodca Kováča dostatočne preukázal, že veci nerozumie, bol vymenený. Kováč veľa a pekne hovorí a chce byť tvrdý, ale na to nemá. Šéf SDKÚ sa však vynašiel. Nasadil mu kuratelu v podobe svojho najmilšieho ekonóma. A toto cervantesovské duo potom pred parlamentným výborom pre zdravotníctvo vykladalo, že budúci rok bude lepšie, lebo budú 3 miliardy navyše. Keď zdravotníctvo premrhá ďalšie stovky miliónov korún, budeme opäť zvedavo očakávať nové riešenia.

Osobne tipujem, že na čelo zdravotníckeho peletónu sa nakoniec postaví sám veľký malý muž. Don Quijote a Sancho Pancha získajú aspoň bicykel.

Rudolf Zajac

Autor (1951) je lekár a manažér.

Zdroj:
Domino fórum 28/2001

Leave A Reply

Navigate