Kúpte si stredisko

Slovenské zdravotníctvo sa reforme stále bráni

Nižňanského reforma verejnej správy, ktorej garantom za vládu je Ivan Mikloš, a ktorú tvrdohlavo presadzuje Demokratická strana, vystrašila takmer všetkých štátnych úradníkov a aj niektoré koaličné strany. Princíp reformy totiž spočíva v odovzdaní majetku, financií a kompetencií mestám a obciam. Majú prevziať zodpovednosť za správu vecí verejných. Volení zástupcovia na nižšej, regionálnej úrovni, budú pritom pod zvýšenou kontrolou občanov. Už len tento fakt zabezpečí lepšie hospodárenie s verejnými financiami – aj s tými, ktoré sú určené pre zdravotníctvo.

Nepriatelia reformy

Silný tlak prinútil postupne vypracovať koncepciu decentralizácie aj ministerstvo zdravotníctva. Aby ostal vlk sýty a koza celá, ministerstvo navrhlo odovzdať všetky nižšie stupne siete až po nemocnice II. typu okrem piatich – samozrejme, tých najlepších. Vyššie zariadenia, ako je 8 nemocníc III. typu , 12 špecializovaných nemocníc a ústavov, 6 liečební, všetky fakultné nemocnice a (tak trochu pre zábavu) aj 12 z 27 stredných zdravotných škôl, si chce ministerstvo naďalej ponechať vo svoje kompetencii.

Je viac dôvodov, prečo si potrebujú nechať dosah na riadenie najlepších a najdrahších zariadení. Ide najmä o prerozdeľovací proces tzv. kapitálových výdavkov. To sú zdroje v miliardách, ktoré doteraz ministerstvo dostáva zo štátneho rozpočtu, na vyrovnanie nákladov na obzvlášť náročné výkony. Z tejto kapitoly sa financujú niektorým nemocniciam aj príspevky na nákup drahých technológii, plošné dovozy. Systém „príspevkovania“ je veľmi nejasný, s miliardami tu narába iba pár ľudí.

Navyše – predstava, že by nemocnice boli samostatné, núti ministerských úradníkov uvažovať, čo bude s nimi samými. V decentralizovanom systéme, s plnou samostatnosťou nemocníc, kde regióny organizujú sieť všetkých druhov poskytovateľov, neostáva veľa miesta na zasahovanie ministerských úradníkov do riadenia. Na kontrolu a otváranie vzťahov do zahraničia bude na centrálnej úrovni stačiť 15 až 20 ľudí.

Je tu aj ďalší tvrdý oponent – poisťovne. Tieto inštitúcie, ktorých bolo pôvodne 13, teraz 5, prevzali od júna praktické riadenie nemocníc. Nimi určované mesačné prídely prostriedkov ovplyvňujú chod nemocníc. Poisťovne mali pôvodne zbierať zdroje od občanov a zamestnávateľov. Ich úloha sa však už dávno zmenila. Čo všetko financujú z prostriedkov občanov, sa dá len ťažko zistiť. Rôzne nejasné finančné operácie, transformácie, zlučovania a likvidácie sú jednou z podstatných príčin finančného kolapsu zdravotníctva. Predstava, že by mohla ostať iba jedna poisťovňa, aj to len pre fázu výberu zdrojov, ktoré by bola povinná prerozdeľovať do regiónov podľa počtu občanov, z nich samozrejme vyrába ďalšieho nepriateľa decentralizácie.

Kto na to má?

Po voľbách v roku 1998 boli zdravotné strediská ponúknuté na odpredaj pracovníkom, ktorí sú v nich zamestnaní. Malo ísť o odpredaj vopred určeným záujemcom. Vzhľadom na finančnú mizériu zdravotníkov (priemerný príjem v zdravotníctve je okolo 9.600 Sk mesačne), mali byť podmienky odpredaja prispôsobené. Prvá splátka pri podpise zmluvy mala byť okolo 10 percent z ceny, kúpna cena sa mala splácať 10 rokov a ak by kupujúci investovali do svojho strediska, napríklad do opráv alebo nákupu technológii, investície mali odpočítané zo splátok. Už tieto „mäkšie“ podmienky sú však takmer nesplniteľné. Ak malé zdravotné stredisko stojí 5 miliónov korún, prvá splátka 500.000 korún je pre väčšinu zdravotníkov snom. Napriek tomu viacerí podali projekty a požiadali o odpredaj.

Vec potom načas zaspala. Toto leto sa však ministerstvo privatizácie obrátilo na záujemcov – poslalo im list, podľa ktorého sa naozaj ide predávať. Uprednostnené majú byť prihlášky záujemcom, ktorí ponúknu ako prvú splátku 30 percent ceny, všetko splatia do troch rokov a nebudú žiadať odpísanie investícii. Kto na to má?

V primárnej sfére, v bezprostrednom styku s pacientom, majú zdravotné strediská nezastupiteľnú úlohu. Snaha skrátiť pobyt pacienta v nemocnici na minimálnu možnú mieru znamená, že význam primárnej sféry v budúcnosti ešte viac narastie. Riešenie je jednoduché – odovzdať zdravotné strediská, polikliniky, všetky nemocnice a ústavy mestám a obciam. Tak sa zabezpečí hľadanie optimálnych riešení a regiónom sa umožní hľadať spoluinvestorov, ktorí sa budú podieľať na prevádzkovaní zdravotnej siete. Môže ísť o zamestnancov, podniky, komerčné poisťovne, ktoré budú poskytovať svoje produkty vo forme doplnkového poistenia. Pravdaže, obce a mestá budú musieť prevziať aj časť dlhu.

O ekonomiku sa nestarajte

Ministerstvo zdravotníctva ústami svojho generálneho riaditeľa sekcie zdravotnej starostlivosti privítalo výrok prezidenta republiky o tom, že zdravotníci na Slovensku sa viac venujú ekonomike ako pacientom. Pán generálny si myslí, že by sa zdravotníci mali viac venovať pacientom, lebo riešenie ekonomických problémov je nadrezortná úloha. Čo však robí ministerstvo zdravotníctva? Dohodlo sa s lekárskou komorou o odovzdaní časti kompetencií týkajúcich sa správy siete poskytovateľov a minister chce peniaze z privatizácie použiť na kapitálové výdavky.

Ak sú toto systémové kroky, tak si pokojne kúpte zdravotné stredisko.

Rudolf Zajac

Autor (1951) je lekár a manažér.

Zdroj:
Domino fórum 33/2000

Leave A Reply

Navigate