I ten najporiadnejší podnikateľ sa obáva kontroly daňového úradu, pretože presne nevie, či správne zaúčtoval príspevok na stravu zamestnancom, odviedol DPH, alebo či nemá nadspotrebu benzínu v meste.
Sú však u nás inštitúcie, ktoré takéto problémy nemajú. Existuje päť firiem, ktoré sa líšia len názvom a uvažujú v miliardách. Ide o štyridsať miliárd, vybratých pod egidou zdravia od občanov a zamestnávateľov. Ďalších jedenásť miliárd dostanú zo štátneho rozpočtu, teda od tých istých občanov. Áno, ide o zdravotné poisťovne.
Sú to skvelé inštitúcie, veď financujú prevažne štátne zdravotníctvo. Že je zdravotníctvo najväčším dlžníkom v republike a pomaly stráca schopnosť poskytovať služby? Nevadí. Podivuhodný systém funguje. Stáva sa občas, že situácia je komplikovaná – raz sa búria lekárne, inokedy sa chystajú držať hladovku lekári. Aj na to je však recept – vymáhanie ďalších financií od štátu. Dobré sú napríklad zdroje z privatizácie. Nemáme síce nekonečný počet telekomunikácii, plynárenských podnikov či elektrární, ale je to predsa najľahšia cesta.
Systém účtovania, evidencia poistencov, príjmy a výdavky poisťovní by každého živnostníka fascinoval. A práve tieto poisťovne dostali nedávno právomoc riadiť zdravotníctvo – práve ony prideľujú peniaze nemocniciam. Dajú peniaze, lieči sa, nedajú, živorí sa.
Miliarda sem, miliarda tam, nám je to jedno.
Naozaj?
Rudolf Zajac
Autor (1951) je lekár a manažér.
Zdroj:
Domino fórum 32/2000
