… tak nejako začínali príhovory na MDŽ. Doba tohto sviatku je za nami, zdá sa však, že v niektorých prípadoch tie drahé mamičky ostali.
Predstavte si situáciu, keď matke ochorie dieťatko. Ak je veľmi malé, ešte dojčené a potrebuje nemocničnú starostlivosť, treba s dieťatkom prijať aj ju. To je absolútne správne. Matka má pre dieťa možno najväčší liečebný efekt. Takisto možno prijať matku s väčším dieťaťom. Ak matka chce byť s ním, v najhoršom prípade zaplatí denne od 120 Sk do 200 Sk.
Predstavte si teraz situáciu, že sto metrov od krásnej novej detskej nemocnice, ešte k tomu fakultnej, je pomerne veľké detské oddelenie umiestnené v staršej, technicky zle vybudovanej nemocnici, inak určenej výsostne pre dospelých. Tá špecializovaná nemocnica nemá dosť pacientov a ani to oddelenie. Je kríza, je nadstav lôžok. To, že šéfom detského oddelenia v „dospeláckej“ nemocnici je toho času najvyšší pán zdravotníctva, je len zhoda náhod – tento stav trvá už najmenej deväť rokov.
Predstavte si situáciu, že farár vodu káže a víno pije, alebo že zdravotníctvo musí drasticky šetriť. A potom ešte toto – tie mamičky sa na celom Slovensku vykazujú pre poisťovne ako mamičky, ale len v tej „dospeláckej“ nemocnici ako pacientky. A hneď je obložená posteľ, ktorá je obsadená pacientom. Percento využitých postelí sa totiž volá obložnosť. Kým nebol zavedený prídelový finančný systém, nazývaný prospektívny rozpočet, platilo sa za takúto posteľ. Teraz však môže zdravá matka vykázaná ako chorá slúžiť pre výpočet vyššieho prídelu.
Rudolf Zajac
Autor (1951) je lekár a manažér.
Zdroj:
Domino fórum 6/2000
