Motto: „Z exekúcie sú podľa tohto zákona vylúčené pohľadávky vzniknuté v súvislosti so zabezpečovaním a poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa osobitných predpisov.“
Úvod do zápletky
Ministerstvá vydali po voľbách čierne knihy. Zdravotníctvo čiernu knihu nevydalo – pokračuje v jej písaní. Hitom našej súčasnosti sa stáva kríza zdravotníctva. Dalo by sa teda čakať, že vznikne celonárodná diskusia odbornej aj laickej verejnosti, výsledkom ktorej by boli aspoň kontúry akéhosi riešenia. Ukazuje sa však, že žijeme v časoch, ktoré sa najmä v zdravotníctve riadia mechanizmom nie nepodobným Hlave XXII. Ešte nie je celkom jasné, kto je kto, no hlavné postavy sa už pomaly črtajú.
Domino fórum venovalo pomerne veľa priestoru pomenovaniu problémov, ktoré kvária naše zdravotníctvo. Dalo by sa čakať, že ktosi sa aspoň zamyslí. Ozvalo sa však veľké ticho. Oficiálne rezort zdravotníctva nepublikuje nič, k dispozícii sú len čiastočné vyjadrenia niektorých expertov a aj mozaika ich verejných názorov je pomerne chudobná.
Rezort vyprodukoval tri materiály.
Prvý sa dotýka transformačných krokov do roku 2002. Názov je hrdinský, realita socialistická. Množstvo rozporov v tomto materiáli je výsledkom širokej palety autorov (podstatné však je, že ani jeden z nich nebol ekonóm). V rozpore s volebným programom je nosnou líniou materiálu tuhá centralizácia, plošné dovozy, regulácie, potreba získať pre zdravotníctvo 16 miliárd korún. Pre lepšie pochopenie – kostru mozgového trustu ministerstva a aj transformačnej rady tvoria pracovníci jednej bratislavskej nemocnice, ktorá dlhodobo vykazuje najhoršie hospodárske parametre. Nemalý vplyv má aj Slovenská postgraduálna akadémia medicíny, totálny pozostatok z čias totality. Ťažko teda čakať lepší výsledok.
Druhý materiál z júna tohto roku bol určený pre poslancov. Okrem rekapitulácie stavu a množstva skratiek sa poslanci dozvedeli, že je zle a bude ešte horšie. Viac tento materiál nepriniesol.
Tretí materiál je materiál pre tripartitu. Od tých predchádzajúcich sa líši hlavne názvom.
Zápletka
Systém, ktorý nazývame zdravotníctvo, sa dá charakterizovať aj takto:
– ekonomický gigant so spotrebou výrazne presahujúcou dostupných 44 miliárd Sk; prišlo k výraznému nárastu kvality poskytovaných služieb, ale za cenu absolútne neprimeranú nárastu ceny;
– smrteľné zadlženie (navonok neuhradených faktúr za 17 miliárd Sk);
– ešte smrteľnejšie zadlženie dovnútra – na obnovu zastaranej a pokazenej techniky by zrejme nestačila ani čiastka 50 miliárd Sk;
– obrovské množstvo zle platených zamestnancov bez možnosti (či schopnosti) mobility;
– devastácia myslenia zdravotníckeho personálu, odsúdeného do role žobravých samaritánov;
– poisťovací systém prebratý z Nemecka, opierajúci sa o ceny liečiv v DEM a výber v Sk, imúnny proti akejkoľvek snahe ho zmeniť, pripravený na prísun ďalších a ďalších peňazí;
– ministerstvo, ktoré sa vybíja v kádrovaní a operatívnom riadení nemocníc, nie je však schopné navrhnúť a presadiť reálne riešenia; zdravotnícka verejnosť stále očakáva od ministerstva jediné – koľko vydobyje od štátu prostriedkov za poistencov, za ktorých má platiť štát, a veľké očakávanie sa pravidelne mení na veľké sklamanie;
– nevídaný lobbing rôznych skupín priamo na ministra, ktorý, ako je všeobecne známe, sa často stotožní s posledným vypočutým názorom, nech je akýkoľvek;
– množstvo pracovníkov, kedysi zamestnaných, u nás pôsobiacich svetových firmách, dnes už dávno vyhodených pre kšeftárstvo a neschopnosť, ktorí sústavne hľadajú v blízkosti ministerstva možnosť dobre sa nabaliť;
– niekoľko stotisíc, možno až milión ľudí, odkázaných na mašinériu zdravotníctva, ktorí nechápu, len tušia.
Zápletka pokračuje
Slovenský parlament pripravil v skrátenom legislatívnom konaní komplexnú novelu exekučného zákona. Cieľom bolo zaviesť do exekúcie aký-taký poriadok. Či sa to autorom novely podarilo, neviem posúdiť, ale umelo vyrobený paragraf 235 je perlou demokracie.
Návrh má chrániť zdravotné poisťovne a zdravotnícke zariadenia. Až do tej miery, že zakazuje exekúciu pohľadávok voči týmto voči týmto subjektom. Pôvodne bol paragraf 235 v rozpore s článkom 13 ods. 3. a 4. Ústavy. Tým, že sa formulácia zákazu exekúcie zmenila z koho (nemocnice a poisťovne) na čo (pohľadávky), mal byť protiústavný charakter znenia odstránený. Avšak ani za predpokladu, že teraz je paragraf ústavný (vzhľadom na jeho diskriminačný charakter voči veriteľom je to stále nepravdepodobné), sa nemožno zbaviť čudného pocitu. Argumenty niektorých poslancov a lekárov, ktorí tvrdia, že kolotočom exekúcii je ohrozený život pacientov, ktorí budú umierať pre nedostatok starostlivosti, sú totiž prinajmenšom vydieračské.
Exekúcia je vážny zásah do financií poskytovateľa – zdravotníckeho zariadenia. Náhle sú mu z účtu odobraté finančné prostriedky, ktoré možno práve v tej chvíli potrebovalo na nákup život zachraňujúceho lieku. Tak si to aspoň predstavuje väčšina z nás.
V praxi sa však veci majú inak. Aby mohla byť vykonaná exekúcia, musíte splniťnasledovné podmienky:
- musíte mať právoplatný rozsudok;
- musíte pripraviť exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie;
- exekútor musí získať poverenie súdu na vykonanie exekúcie;
- potom síce možno vykonať exekúciu, je však obmedzená, lebo v zákone 72/99, ktorý bol prijatý tento rok, je jasne definované, čo nesmie byť nemocniciam exekuované;
Aj laici vedia, že tento proces trvá v ideálnom prípade rok od rozhodnutia exekúciu vykonať. V nijakom prípade nemohli hroziť akési divoké exekúcie, ktorými strašili niektorí politici – bývalí zdravotníci. Nemocnica má minimálne rok času, aby uhradila svoj záväzok. Opierajúc sa o verejne prezentovaný argument, že dlh 17 miliárd pri zdrojoch vo výške 44 miliárd znamená, že dodávateľmi treba prefinancovať 4 až 5 mesiacov, musí byť rok absolútne spoľahlivou ochranou. Navyše – dodávatelia spravidla pristúpia k exekúcii ako ku krajnému riešeniu len u dlhov, ktoré sú staršie než 2 či 3 roky, a oni nevedia nájsť v rokovaní s vedením nemocnice iné riešenie.
Zdá sa, že novelou ešte viac prehĺbime krízu zdravotníctva. Črtajú sa dve kľúčové otázky:
- Aká záruka bude poskytnutá dodávateľom, že sa im vôbec niekedy zaplatí? 70 až 80 percent dlhu je nepriamo dlh do zahraničia, najmä do krajín EÚ, pričom veriteľmi sú často významné svetové firmy s obratom blížiacim sa slovenskému štátnemu rozpočtu. Uveria len nášmu slovu, že ich dlh raz bude zaplatený?
- Budeme novelizovať aj Občiansky zákonník novelou paragrafov o postúpení pohľadávok? Veď zúfalí veritelia môžu začať svoje pohľadávky ako poslednú možnosť splatenia dlhu predávať.
Nesystémové kroky v novele sú na hranici Ústavy (nerovnomerne chránia vlastnícke práva) a vôbec by nebolo prekvapením, keby sa paragraf 235 stal predmetom sporu pred Ústavným súdom. Navyše – iniciátorom paragrafu 235 sa naozaj podarilo ohroziť život pacientov.
V čl. 2 tohto paragrafu sa síce uznáva právo veriteľa domáhať sa svojich práv na súde. To však je pri stave nášho súdnictva podobné, ako keď smädného na púšti odkážete do baru vzdialeného tisíc kilometrov.
Nemalým problémom bude aj praktický výklad znenia zákona. Ak dobre čítam znenie zákona 273/1994 o zdravotnom poistení, od exekúcie by malo byť oslobodené aj vymáhanie neodvedeného poistného zamestnávateľmi!
Alebo Zákon č.140/1998 Z.z o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Tento zákon ustanovuje aj podmienky na zaobchádzanie s liekmi a zdravotníckymi pomôckami. Pod zaobchádzaním s liekmi je myslená veľkodistribúcia liekov a pomôcok a poskytovanie lekárenskej starostlivosti. Ako veľkodistribúcia je definovaný dovoz, vývoz, skladovanie, uchovávanie, preprava a zásobovanie liekmi a zdravotníckymi pomôckami. Podľa tohot sú od exekúcie oslobodené (to je len jemnejší výraz pre zakázané) pohľadávky, ktoré vznikli z vyššie uvedeného. Nie je teda napríklad jasné, ak je oslobodený súčasne dovoz a vývoz, či je do exekúcie oslobodená aj pohľadávka tuzemského dovozcu k zahraničnému dodávateľovi.
A máme tu praktickú ukážku Hlavy XXII. made in Slovakia.
Drobný podnikateľ, povedzme pekár, dodáva rožky do nemocnice. Tá mu dlhuje 600.000,- Sk (tento príklad je naozaj zo života). Aby mohol pekár dodávať kvalitné rožky, časť surovín na ich upečenie je zo zahraničia. Bude môcť pekár (mäsiar, zeleninár, inštalatér, zámočník) exekuovať nemocnicu? Bude môcť zahraničný dodávateľ exekuovať pekára?
Presne tomuto sa v právnickej praxi hovorí gumový zákon, ktorý bude zdrojom nekonečných sporov.
Rozuzlenie – sedem názorov
Nájsť optimálny spôsob riešenia marazmu, v ktorom sa nachádza zdravotníctvo, nie je jednoduché. Ľudia z branže majú tak ako za socializmu spravidla dva názory. Jeden oficiálny – nijaký. Druhý súkromný – ten už býva oveľa zaujímavejší. Spektrum pohľadov možno zhrnúť takto:
- Stačí dodržiavať zákon. Ale ako k tomu prinútiť bývalých marxistov, lektorov VUML, členov KSČ a celé to panoptikum postáv slovenskej politickej scény?
- Treba odpolitizovať zdravotníctvo. Je to denný chlieb občanov, a nikoho nezaujíma, či je pekár alebo lekár prívržencom SDĽ, HZDS či SDK. Je potrebné uviesť do života heslo „Zdravotníci všetkých strán spojte sa.“
- Treba zaviesť poriadok do výberu a správy zdrojov. Šesť poisťovní, ktoré ako verejnoprávne inštitúcie peniaze vyberajú, nemajú za danej situácie právo ich rozdeľovať. Toto je veľmi chúlostivá téma. Šesť poisťovní je šesťkrát to isté vrátane dlhov. Náklady na poisťovací systém sú dnes neprimerané.
- Treba do zdravotníctva zaviesť mobilitu. Naše zdravotníctvo je typické tým, že keďniekto vlezie do nemocnice, hneď ráta so svojím miestom na celý život. Ak sme kopírovali nemecký systém poistenia, mali sme kopírovať aj nemecký systém mobility. Lekár v Nemecku má po piatich rokoch, keď získa titul špecialistu, enormnú ambíciu ísť do praxe k pacientom – svojmu živiteľovi. V každej nemeckej nemocnici preto vidieť skôr mladých lekárov a jedného šéfa s podšéfom. U nás je to naopak – oddelenia sú plné lekárov zrelého až veľmi zrelého veku.
- Odstrániť panický strach paternalistov z myslenia národa. Ľudia vedia myslieť.
- Decentralizovať. Určite sa vieme o seba postarať lepšie ako naši „patriarchovia“. V regiónoch najlepšie poznajú problémy, vzťahy a väzby. Prísť s BMW na návštevu do regiónu je asi také poznanie situácie, ako lízať med cez sklo.
- Načúvať. Každý názor, akokoľvek naivný, je cenný, lebo žijeme v dobe, v ktorej mať názor je zázrak. Socializmus nás odnaučil myslieť a vrodený strach pred verchuškou pretrváva.
Epilóg
Minister Tibor Šagát povedal pre SME 11. 10. 1999, že naozaj už mysleli na všetko, ako pomôcť zdravotníctvu. Ak sa nájde niekto, kto objaví, čo zdravotníctvu pomôže a na čo oni nemysleli – odstúpi. Mám taký nápad, ktorý zdravotníctvu pomôže: Nech minister odstúpi.
Rudolf Zajac
Autor (1951) je lekár a manažér.
Zdroj:
Domino fórum 43/1999
