- This topic has 4 odpovede, 3 hlasy, and was last updated pred 21 years, 2 months by
.
-
Príspevky
-
Rád by som využil toto fórum na otvorenie, zviditeľnenie, prediskutovanie a možno i riešenie problému organizácie riešenia traumatizovaného pacienta. Ako som sa mal možnosť zistiť v posledných týždňoch, tento problém nie je v popredí záujmu. Väčšina lekárov zaoberajúcich sa týmto problémom odporúča lokálne riešenia. Myslím si však, že toto je jeden z mála problémov, ktorý sa musí riešiť zhora – koncipovaním trauma systému.
Trauma je v produktívnom veku najčastejšou príčinou morbidity a mortality, spôsobuje teda značné národohospodárske škody, vyspelé zdrav. systémy to majú zrátané a preto existuje sofistikovaný systém od prevencie (helmet law) cez riešenie urgentnej fázy, až po rehabilitáciu tak, aby chorý čím skôr opäť pracoval. V Nemecku sa podarilo znížiť mortalitu polytraumy zo 40 na 18% zlepšením organizácie ošetrenia polytraumy. Na Slovensku akýkoľvek trauma systém (snáď až na termický úraz) absentuje. Úrazy i tie najťažšie sa riešia ad hoc v tej ktorej nemocnici. Množstvo preventabilných úmrtí sa zavedením ošetrenia v trauma centrách dá znížiť o desiatky percent. Zlepšenie organizácie pri liečbe akútneho IM prinieslo svoje výsledky, zdá sa, že niečo podobné sa črtá pri ikte. Preto si myslím, že riešene tohoto problému je témou dňa. Spočiatku možno začať organizačnými zmenami, ktoré nie sú až tak náročné na financie. Vytvorenie triediacich algoritmov pre správne smerovanie pacientov či vytvorenie ošetrovacích algoritmov nestojí temer nič.
Niečo na úvod. Čo sa týka urgentnej fázy, triage pacientov sa má začať už v teréne a pacient by mal smerovať do centra, ktoré mu poskytne vzhľadom na jeho potrebu optimálne ošetrenie. Vzhľadom na pokrytie Slovenska Leteckou záchrannou službou (či po malých zmenách) sa zdá, že v najhustejšie obývaných oblastiach sa dá garantovať transportný čas do 20 min do Trauma centra Level I, ak by boli 3 (KE,BB,BA). Chcem teda povedať, že členenie trauma systému na trauma centrá roznych levelov je inšpiratívne. Ide o to, aby traumatológiu nerobili lekári v každej nemocnici, mnohokrát ako hoby ( 3 klince, 2 návrty lebky za rok), ale aby sa centralizáciou zvýšil počet ošetrených pacientov na na toto koncipovaných pracoviskách a tým i zabezpečila rutina, z čoho by malo vyplynúž zlepšenie kvality ošetrenia.
Prosím všetkých, ktorých tento problém trápi a majú k nemu čo povedať aby sa o to pokúsili na tomto fóre.Bolo by dobre, keby ste sa pripojili k praci skupiny ktora pripravuje koncepciu traumatologie a to je Klima, Kytka, Bielik, atd.
Ak niekto pripravuje koncepciu traumatologie, je otazne ci sa tym mysli koncepcia odboru traumatologie, alebo koncepcia starostlivosti o najzavaznejsie poranenia v celej krajine. Slovensko pravdepodobne potrebuje z mojho pohľadu to druhe. To znamena spravit to co cca pred. 30 rokmi zacali v USA a neskor aj v Europe a to vybudovanim, alebo prisposobenim nemocnic na jednotlive urovne staroslivosti o traumu. Level I-IV. Pricom Level 1 znamena technicke, personalne a logisticke zabezpecenie komplexnej starostlivosti o najzavaznejsiu formu poraneni, schopnu osetrit akekolvek poranenie aj pediatricke. To znamena technicke a stavebne upravy, kreaciu trauma timu, logistiku trauma timu ( protokoly organizacia atd),pritomnost roznych specializacii podla povahy poranenia. Priblizne 108 podmienok na to aby nemocnici bol priznany statut Level I. Vseobecne je zname, ze tato staroslivost je extremne financne narocna.V USA museli viac ako 60 centier neskôr zatvorit. Neviem kolko takychto polytraumaorientovanych nemocnic je Slovensko schopne uniest. V zahranici sa tvrdi ze Level I je nutnych 1/1mil. obyv. Bohuzial vzhladom k tomu, ze trauma je minimalne lukrativna diskusia na tuto temu asi naozaj absentuje a asi aj ochota investicii je mala. Cielom tohto prispevku bolo len upozornit, ze problematika najzavaznejsich poraneni sa podla mna neda redukovat na „koncepciu traumatologie“, ale skôr by sa malo jednat o komplexny program s auditom a vytycenim, ktore nemocnice maju na to aby sa priblizili k Level I-II, zachrannym systemom dopravy na seba a to je uloha presahujuca „traumatologiu“.
Ano, OK vo vsetkom mate pravdu, tak sa prosim spojte s Dr. Hlavackom, vrchnzm riaditelom sekcie ZS na MZ a on Vas zanaviguje do skupiny.
Nejde o nomináciu sa do prípravných skupín, malo ísť o pokus, nominovať prípravnú skupinu na tieto stránky. Vďaka internetu je možná on-line diskusia k problému, je mnoho lekárov, ktorých tento problém tlačí, majú k nemu čo povedať, nie všetci môžu byť v prípravnej skupine, ich názory by však bolo škoda zahodiť. Zdá sa však, že diskusia sa neujala, čo môže svedčiť o dvoch veciach – buď sa potvrdzujú moje slová, že tento komerčne absolútne nezaujímavý problém nie je v popredí záujmu alebo že ľudia, ktorých trápi majú iné starosti, než diskutovať na internete.
Ako povedal kolega Černák, naozaj ide o problém, ktorý rozsahom presahuje traumatológiu. Nebavíme sa o fraktúrach predkolenia, či o tom, ako urobiť osteosyntézu zlomeniny krčka. Poranenia polytraumatizovaného pacienta nie je schopná traumatológia koncipovaná tak, ako na Slovensku (teda skôr ako kostná chirurgia) zvládnuť. Prístup musí byť multidisciplinárny ( brušný chirurg,stomatochirurg, oftalmológ, neurochirug ap.) čo v malých nemocniciach nie je možné. Opakujem, už len jednoduchou zmenou organizácie by sa mnoho pohlo k lepšiemu. Rád by som sa dožil dňa, keď sa nebudem musieť báť, že ak sa mne alebo môjmu blízkemu (či komukoľvek) stane závažný úraz v Tatrách, nestrávim 4 hodiny na impotentnom CP miestej nemocnice, že lekár sa bude zdĺhavo musieť dožadovať hospitalizácie v koncovej nemocnici, ktorá tvrdí, že zriadila Trauma centrum a že nakoniec i tak vykrvácam z veľkej cievy v hrudníku, pretože nik nemal odvahu včas hrudník otvoriť.
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.