- This topic has 57 odpovedí, 9 hlasov, and was last updated pred 20 years, 5 months by
.
-
Príspevky
-
Nie j tak lahke menit, aj ked „symbolicky“ molekulu. Farmafirmy presadzuje a velmi trvdo ochranu dat / klasika/ na viacej ako 10 rokov v ramci EU, je celkom zaujimave, ako Fr, D a Es GB ministri tlacia 10 rokov, z pristupujicich krajin iba Cy mali na zaiatku problemy a z povodnych napriklad Dkvelmi bojuje proti takej dlhej ochrane. myslim, ze aj my sme boli celkom IN, prtoze sme organizovali vahajucich na stranu kratsej ochrany. Takto to chodi u farma firiem. To by mi nevadilo. Co mi vadi to je ako si dobre pamatame reci o znizeni dostupnosti a ohrozeni pacientov. To je velmi tazko vyvracat a neda sa tomu podobne ako protestom lekarnikov branit.
@Rudolf Zajac wrote:
Co mi vadi to je ako si dobre pamatame reci o znizeni dostupnosti a ohrozeni pacientov. To je velmi tazko vyvracat a neda sa tomu podobne ako protestom lekarnikov branit.
Za socializmu nám pridelili nejaké valuty, za tie sme mohli kúpiť lieky v zahraničí a nikto neprotestoval.
Moja skúsenosť je, že keď pacient musí dostať liek, ktorý nie je schopný uhradiť, tak požiadam poisťovňu o výnimku a teda celú úhradu. Ak sú dokázateľné dôvody, tak poisťovňa výnimku schváli.Za socializmu nám pridelili nejaké valuty, za tie sme mohli kúpiť lieky v zahraničí a nikto neprotestoval.
Moja skúsenosť je, že keď pacient musí dostať liek, ktorý nie je schopný uhradiť, tak požiadam poisťovňu o výnimku a teda celú úhradu. Ak sú dokázateľné dôvody, tak poisťovňa výnimku schváli.[/quote]Socializmus by som tu veľmi nespomínal [-X Ideme Do EÚ, a chtiac – nechtiac si musíme zvyknúť na spoločné kroky aj v liekovej politike.Originálne firmy sú tie najbohatšie a majú dosť prostriedkov na zabezpečenie si svojho biznisu na najvyšších úrovniach. Ich taktika je pre trochu zorientovaného jasne čitateľná. Nová molekula ( určite po dlhom a nákladnom výskume) zarába a zarába ( má na to “ ochranu“). Potom sa vyroja generiká – rýchlo sa“ stará molekula“ oblieka do nových šiat( kombinácie)- a keď sa stará molekula už dosť vydojí a dojivosť klesá (originálna firma nestačí s dychom s „množstvom dravých generík“) – tak prichádza na trh s novou molekulou ( ktorú už mala pár rokov v rukáve, ale kým stará molekula zarábala- bolo by netaktické novú pustiť na trh…). Je až neuveriteľné, ako konkurenčné „originálne firmy “ prichádzajú s porovnateľnými liekmi „novšej generácie“ súčasne… (popravde, tie nové molekuly sú skutočne vylepšené a profituje z toho hádam aj pacient). Zastaviť sa to nedá. Ako chudobnejšia krajina vieme že musíme „regulovať“ – /tie novinky súveľmi drahé/— a to nie je ľahké ( novšie molekuly prichádzajú na trh s množstvom štúdií, hlavní odborníci su od začiatku“podchytení“ a vyvinie sa taký tlak na pešiakov (predpisujúci lekári), že tí skutočne uveria, že prišiel zázrak a majú povinnosť tento zázrak širiť medzi svoje ovečky (pacientov). Obávam sa , že „originálne firmy“ veľmi „neprečúrame“.
@emed wrote:
Socializmus by som tu veľmi nespomínal [-X Ideme Do EÚ, a chtiac – nechtiac si musíme zvyknúť na spoločné kroky aj v liekovej politike.Ako chudobnejšia krajina vieme že musíme „regulovať“ – /tie novinky súveľmi drahé/— a to nie je ľahké ( novšie molekuly prichádzajú na trh s množstvom štúdií, hlavní odborníci su od začiatku“podchytení“ a vyvinie sa taký tlak na pešiakov (predpisujúci lekári), že tí skutočne uveria, že prišiel zázrak a majú povinnosť tento zázrak širiť medzi svoje ovečky (pacientov). Obávam sa , že „originálne firmy“ veľmi „neprečúrame“.
S vašim konštatovaním súhlasím. Reagovala som na slová o nedostupnosti a ohrození pacientov. Ako chudobnejšia krajina reguláciu spotreby liečiv s originálnou moolekulou zaisťujeme čiastočnou úhradou pacientom. Tým sa utlmi prehnaná preskribcia. Práve preto, že sme chudobní, mali by sme mať aktívne farmakoterapeutické komisie, oddelenia klinickej farmakológie a odborné spoločnosti, aby sme podchytili skutočne zázračné novinky a presadili ich úhradu. Zázračnosť molekuly v konečných kalkuláciach sa vráti v iných položkách – kratší čas hospitalizácie, menej komplikácií atd. Podčiarkujem – chce to permanentnú informovanosť, vysokú profesionalitu. Firmy dokážu využiť každú našu nevedomosť v svoj prospech.
Pred viacerými rokmi som sa dostala do kategorizačnej komisie, mala som na starosti infúzne roztoky. Otrocky som prešla každý prípravok, jeho zloženie. V ATC klasifikácii roztokov bol chaos, prípravky istého zloženia figurovali v iných skupiních ako mali, samozrejme sa to odzrkadlilo i v cenách. Uvediem príklad – plazmaexpandery môžu byť postavené na báze želatíny – technologický postup spracovania je nákladnejší, alebo na báze synteticky vyrobeného škrobu – technológia lacnejšia. Stačilo zaradiť škrobový prípravok medzi želatínové a cena poskočila o 200 Sk.
U infúznych roztokov je terapeutický dôležitá účinná látka a nie voda alebo fľaša, preto nemožno ekonomicky porovnávať objemy, ale obsah. To cenotvorcovia dodnes nepochopili. A tak za 1 g aminokyselín platíme 6.50 Sk, ale i 65 Sk. Medzi cenou 500 ml 5 % a 20 % glukózy je rozdiel niekoľkých korún. Je to preto, že samotný roztok cukru je výrobne lacný. Najdrahšia na tom je sklenená alebo plástová fľaša. Vysoká spotreba roztokov kuchynskej soli a cukru nám odčerpáva veľkú časť finančných prostriedkov, nákupom živíme tu niekoľko firiem.
Zoznam liekov – H nie je k dispozícii už niekoľko rokov, tam kategorizačná komisia nezasahuje. Ako sa majú nemocnice vo farmakoterapii správať racionálne, keď nemajú k dispozícii informácie o celom dostupnom sortimente ? Podobne je to so ŠZM. Aspoň raz za niekoľko rokov by mal byť zverejnený celý katalóg.
My dnes ku kategorizácii pristupujeme viacej ako ku regulacii a menej ako ku selekcii. H ackoce lieky / do nemocnice/ nema vyznam regulovat inak ako maximalnymi cenami, inak by nmasi riaditelia nakupovali acylpyrin za tisice korun. Preto u hacok nie je kategorizacia, sakor by sa tu ziadali napriklad u inf. liecby guide lines.
Súhlasím , súhlasím.
Ale nebuďme naivní. Originálna firma je rafinovaná. Konkrétny príklad: v našom odbore 2 originálne firmy urobili to isté v rovnakom čase – spojili dve staré molekuly do jedného prípravku ( a zanechali za sebou kopec generík s obsahom len pôvodných molekúl) – smaozrejme majú ochranu a cena komb. prípravku je vysokááá. Ak by bol ideálny stav ako hovoríte vy , tak by sa povedalo – fajn- je to prínos pre pacienta,prípravok je účinejší, šetrí čas… blabla bla — ale sme chudobní- a tak ak ho chceš tak si zaň pacient priplať. naivita. Megafirmy s megavplyvom to urobia tak, aby ten veľký doplatok minimalizovali (presadia aby sa do nových celosvetových guidelines dostal ten ich prípravok na popredné miesto, podchytia svetové odborné špičky, robia megaprezentácie a vyvinú taký tlak, že naši „slovenskí odborníci“ a naše „komisie “ nezmôžu nič aj keby neboli nimi – čo samozrejme tiež sú -podchytení. A otázka vyvstane iná. Majú slovenskí občania nárok na primeranú liečbu podľa medzinárodne platných guidelines? Má byť „moderná liečba „pre nich dostupná? ( irónia – už si viem predstaviť ten krik, ak nejaký politik povie opak / ťažko ich „prečúrať…“
Ale načnem inú tému pre naše chudobné zdravotníctvo.
Zoberme si alergika užívajúceho alergénovú vakcináciu – napr. na roztoče. Poisťovne stoja vakcíny minimálne 11 000 za rok/ pacienta.Je etické, aby si z tejto sumy zobrali lekárne takmer 1/5? Pritom tieto lieky nemajú na sklade ( nemajú riziko expirácie), ale objednávaj=u ich až na základe záv. objednávky od pacienta ( a nemusia platiť distribútorovi cash). Je samozrejme neetické, že platbu od poisťovne dostanú niekedy až po 3/4 roku – ale je ten zisk primeraný? (koľko by sa dalo ušetriť zreálnením..)
Iná téma. Tak trochu mimo hlavný smer záujmu stoja lieky, ktoré sú úplne hradené pre nemocnice ( napr. kontr. látky) Hoci možno strelím vedľa, ale myslím si, že hoci tieto látky vyrába len pár zahr. firiem – tak cena na trhu v jednotl . krajinách európy je veľmi rozdielna. ( tieto prehľady by som rád videl – a uvideli by sme – či naše centr . komisie obstáli pri schvaľovaní cien týchto prípravkov so cťou.O kontratnych latkach viem skro vsetko, hlkavne o neioncikzch o ich cenach doma aj v Europe, o principoch cenotvorby. Pouziva sa na riesenie ceny samplovanie a toto je naozaj v rozpore so zakonom. Budeme hladat na JCD sample a skumat ci boli zaplatene ak boli predane, bude to vesele, len financii zatial netusia co chceme.
😀 jedna patina je sila,to by som bral.Ale ono to v skutocnosti je trochu inak,nie tak ako sa to medializuje.Ak si vezmeme,ze hruby zisk lekarne z predaja lieku je rozdiel mezdi nakupnou a predajnou cenou,tak to vyzera tak na cca 15percent. A nemyslim si, ze cena ma odrazat to ci je ten liek na sklade alebo nie je. Ono je to trochu zlozitejsie: ak by som nemal na sklade nic,aj tak musim platit vsetky platby rovnako,ako ked mam na sklade pripravkov za miliony.Pravda je taka,ze najviac z celkovej ceny lieky sa vrati do statnej kasy formou 19 percentnej DPH a dani subjektov liekoveho retazca…..Ale to len na dokreslenie.
Este sa vratim k doplatkom. Predpokladam,ze system je potrebne nastavit tak, aby nevytvaral dlhy, pacienti mali k dispozicii modernu liecbu a aby sa vydavky na lieky pohybovali na rozumnej urovni.Takze ak maju poistovne k dispozicii A korun na vydavky,kategorizacia by mala byt nastavena na A-rezerva.Zvysok doplaca pacient.Takze pre toto sa mi nepozdava riesenie s fixnymi percentualnymi doplatkami (hoci osobne by som sa mal vlastne tesit,nie, 😀 ).tam vidim tu moznost znizenia ucasti pacienta na „ukor“ vyrobcov,preto by som im nechal moznost doplatky znizovat.Nikoho by to nic nestalo,ani obcana ani solidarny balik.Musi byt ale splnena jedna podmienka,na ktoru poistovne kaslu zvysoka: paciet na nárok z tohto balika len na taky pocet kusov lieciva,kolko je potrebnych na dane casove obdobie,t.tj. nema narok na „indukovanie“ preskripcie….
A k lobingu farmfiriem len tolko,je to ich prirodzene chovanie,takze je to LEN na ludoch zodpovednych za kategorizacie a cenotvorbu,ako tento lobing dostat do rozumnych kolaji..
Ale musim priznat,dama a páni, ze tato debata ma „smrnc“.Este tak vediet aky bude z nej osoh..
#-o #-o #-o #-o@Rudolf Zajac wrote:
My dnes ku kategorizácii pristupujeme viacej ako ku regulacii a menej ako ku selekcii. H ackoce lieky / do nemocnice/ nema vyznam regulovat inak ako maximalnymi cenami, inak by nmasi riaditelia nakupovali acylpyrin za tisice korun. Preto u hacok nie je kategorizacia, sakor by sa tu ziadali napriklad u inf. liecby guide lines.
K H-čkovým liekom – Budem hovoriť iba o infúznych roztokoch, tých je cca 1400. Sú špecifické v tom, že každý z nich obsahuje veľa rôznych účinných molekúl, že z názvu nevyplýva zloženie.
V našej ATC klasifikácii infúznych roztokov je značný neporiadok. V jednej skupine sú pomiešané roztoky s odlišnými účinnými molekulami. Keď je skupina aminokyseliny (AK), tak tam nemôžu byť AK s cukrami, alebo AK s elektrolytmi, v skupine Darrow nemôže byť Hartman, atd. Pretože
a) vzniká príležitosť cenovej deformácie,
b) vzniká riziko nesprávnej terapeutickej indikácie (lekár sa spoľahne, že ide o porovnateľné prípravky),
c) neprofesionálnosť nás nectí.Pred niekoľkými rokmi som odovzdala v rámci kategorizačnej komisie kompletne pretriedené skupiny infúznych roztokov, odložili sa ad acta, pretože nikomu sa nechcelo tak veľkú zostavu prípravkov prepísať.
Praktický pohľad:
Chcem vybrať potrebné infúzne roztoky pre liekový formulár nemocnice. Z čoho si mám vybrať, keď nie je k dispozícii kompletný katalóg Hačkových prípravkov, resp. ich ATC klasifikácia? Navštívi ma firma X – ktorá ma presvedčí o výhodnosti nákupu ich infúznych roztokov, pritom firmy Y – a Z- majú to isté, ale podstatne lacnejšie, ibaže ma nenavštívili, takže o tom neviem.
To isté platí o ŠZM. Potrebujem priesvitnú membránu na krytie Hickmanovho katétra. Kde sa dá zistiť, ktoré firmy u nás registrovali uvedené membrány, aký majú kód a čo stoja? Používajú sa niekde na Slovensku venózne porty? Údajne sú u nás nejaké registrované. Ale nikto nevie ktorá firma ich registrovala, aké typy a čo stoja. Ja kúpim prvý, na ktorý natrafím. V rámci zákona schválnosti to bude ten najdrahší.
NEMOCNICE MUSIA MAŤ K DISPOZÍCII KOMPLETNÉ ZOZNAMY REGISTROVANÝCH H – LIEČÍV I ŠZM.
Manuál pre nemocničnú infúznu liečbu(guidelines) je vypracovaný, 7 kópií som poslala i na MZ [-( . U nás sa používa už 2 roky.
Pani doktorka,slovo neporiadok je v tomto pripade velmi jemny vyraz, ktory tuto situaciu len skresluje a vylepsuje jej imidz.Je to dlhodoby problem,ktoremu sa nevenuje pozornost lebo z jeho riesenia neplynu benefity, ale je to len mravencia praca.. 😥 Skúste sa dozvediet,kto to ma na starosti a kto je za to zodpovedny.Ja som sa to dodnes nedozvedel..
Ešte pred niekoľkými rokmi H-čkové lieky boli v spoločnom katalógu ATC klasifikácie, ktorú mal k dispozícii každý lekár či farmaceut. V ostatných rokoch katalóg H-čkových liekov nie je zverejňovaný. Pýtala som ho na odd. farmácie MZ, tam mi povedali, že ho má iba VšZP. Pred niekoľkými rokmi sme uvoľňovali niektoré infúzne roztoky zo skupiny H do skupín A a I. Teraz inovácia už nie je možná. Ja si myslím, že katalógy by mali byť odbornej verejnosti dostupné. Poisťovne nenesú zodpovednosť za medicínsku kvalitu registrovaného sortimentu H-čkových liečív.
@Rudolf Zajac wrote:
Tak sa na tie H lieky skusim spytat ja.
23 ročná pacientka, šťastná mamička prvorodeného dieťaťa po pôrode pre akútne vzniknutú oklúziu a. mesent. sup s následnou nekrózou čreva podstúpila rozsiahlu resekciu tenkého čreva a colon ascendens, ponechalo sa cca 28 cm. duodenum. Jej GIT bez možnosti absorpcie živín, vody a elektrolytov stal sa navždy insuficientným. Aby pac. mohla žiť, musí byť živená parenterálnou cestou a pretože ide o celoživotnú nevyhnutnosť, bude zaradená do programu DOMÁCEJ parenterálnej výživy (DPV).
Vo svete je metodika DPV detailne vypracovaná, poskytuje sa cca 30 rokov, sú na nej desaťtisíce pacientov, celé desaťročia.
Na dlhodobú aplikáciu výživy jej musíme implantovať venózny port (stojí cca 20 000 Sk), naučiť pacientku a jej manžela všetko čo je potrebné na bezpečné podávanie výživy do centrálnej žily, požiadať poisťovňu o súhlas s úhradou roztokov a ŠZM, nájsť spôsob ich zabezpečenia (preskripcie). Ide o prípravky „H“, ktoré poisťovňa neprepláca, sú obsiahnuté v paušáli za hospitalizovaného pacienta, ktorý je u nás cca 12 000 Sk. Denná aplikácia výživy s potrebným technickým supportom stojí cca 1 800 Sk (dialýza stojí 3 400 Sk).
Okrem toho, pac. by mala byť vybavená pumpou s bezpečnostným alarmom ( cca 150 000 Sk), aby si mohla výživu podávať v noci, pretože doba aplikácie je cca 10 hod a pac. sa potrebuje starať o dieťa.
Na Slovensku existuje niekoľko pacientov na DPV. Doteraz po rozsiahlych diskusiách poisťovňa akceptovala liečbu a súhlas k jej financovaniu udelila. Ja sa usilujem vybrať také prípravky a ŠZM, ktoré sú kvalitné a najlacnejšie. Ale k tomu potrebujem informácie o infúznych roztokoch a ŠZM, aké sú registrované, a aká je ich cena.
Pumpu pre pacientku budem žiadať od poisťovne prvý krát. Zatiaľ neviem, aká bude odozva.
Samozrejme budeme pac. vybavovať možnosť transplantácie tenkého čreva
Dve veci: 1. Odpoved na H lieky od Dr. Mazaga,
2. To co ako kaztuistiku pise Mata Harri je podla mna vcelka rarita. Ja som stratil jedneho zo svojich pacientov na nepoznanu embioliu do art. mesenterici po prostatectomii. Druhy krat som to videl, ked sme s nebohym Vladom Samalom embolizovali VILANOM tumor oblicky, to bolo okolo roku 1983. Pacienta sme zachranili dosiel o pol creva. Aby nam nebolo luto, tak pri radikalnej lymphadenectomii, ktoru sme robievali pri tumoroch sememnnika sa ako prvy krok podvazuje art. mesenterica!! PPumpa a parenterlaka nemozu byt problem, problem je financovanie. O com teda vlastne je ta reforma. Nuz asi o zmene financovania a prioritach. Nenadarmo hovorime „zivot alebo zuby“
Odpoved na H:
Ministerstvo zdravotníctva vydáva zoznam plne alebo čiastočne hradených liekov zo zdravotného poistenia. teda len zoznam kategorizovaných liekov. Zároveň prvýkrát 30.12.2003 vydalo zoznam registrovaných liekov, ktoré majú regulovanú maximálnu cenu výrobcu – teda kompletný zoznam liekov registrovaných s maximálnou cenou výrobcu, aj zoznam tzv. H-čkových liekov.
U H-čkových liekov sa v podstate jedná o lieky, ktoré nie sú uvedené v zozname liekov úplne alebo čiastočne hradených zo zdravotných poisťovní, ale sú registrované v SR a majú maximálnu cenu výrobcu a teda ich môžu objednať nemocnice a môžu byť tiež hradené poisťovňou v rámci rozpočtu nemocníc a dohodou so ZP napriek tomu, že nie sú kategorizované. Zoznamy
a. liekov hradených alebo čiastočne hradených zo zdravotného poistenia
b. lieky registrované so schválenou maximálnou cenou výrobcusú dostupné na internetovej stránke MZ SR v datovej podobe a publikované v príslušných Vestníkoch MZ SR.
Podstatu dotazu vidím v dvoch bodoch:
1. Za medicínsku kvalitu registrovaného sortimentu (bezpečnosť, účinnosť, kvality) nesie zodpovednosť Štátny ústav pre kontrolu liečiv – tým že lieku je udelená registrácia. Databázu uvedeného sortimentu spravuje práve spomínaný ŠUKL. Poisťovne preberú údaje o liekoch dostupných v SR zo zoznamu registrovaných liekov, databáza SUKL, zoznamu liekov s maximálnou výrobnou cenou databáza MF SR ( od 1.01.2004 MZ SR) , a zoznam kategorizovaných liekov – dostanú od MZ SR.
2. Inovácia, resp. zmena kategorizácie je možná aj na podnet MZ SR. Ak zástupca odbornej pracovnej skupiny – a ten je zároveň aj tzv. nestálym členom kategorizačnej komisie pre lieky – iniciuje inováciu, môže sa táto zmena realizovať.
Dr. Jan Mazag
Možte mi prosím prezradiť, kto a ako zaradzuje zaregistrovaný liek do skupiny, ktorá sa môže vydávať len na recepty či žiadanka, alebo do skupiny voľnopredajných liekov?Pýtam sa preto, lebo podľa mojich informácií neexistuje platný zoznam – myslím aktuálny, nie nejaký rok starý- voľnopredajných liekov….
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.