diskusia z mailu

[imported_Rudolf Zajac]

Autor mailu si nezela byt menovany, ale je zaujimavy obsah.
R.Zajac

Vážený pán minister?
dovoľte mi v tejto hektickej dobe pár slov k horúcej téme dnešných dní.

Neschválením zmeny Zákona o verejnej službe sa síce zdrav.pracovíci stali
rukojemníkmi v politickej hre koaličných strán ,paradoxne sa tým snáď
vytvoril priestor na dialóg o toľko medializovanej zmene našich tarifných
platov.
Považujete ich za významný manažérsky nástroj riaditeľov štátnych
zdravotníckych zariadení na ohodnotenie
kvality a nekvality zdravotníckych pracovníkov.
Ale…
1.Podľa akých kritérií?
V nereformovanom a zle fungujúcom zdravotníctve neexistujú objektívne
kritériá na posúdenie kvality či nekality zdravotníckych pracovníkov ani
nemocníc a nenašla som ich ani vo Vašej reforme. Nemali by byť práve jej
výsledkom? .

2.Akým riaditeľom a manažmentom /?/ nemocníc dávate do ruky tento nástroj?
Budem citovať z Vašej “ Stratégie reformy zdravotníctva“:
-„Manažment štátnych lôžkových zariadení je priamo nominovaný MZ SR.Takíto
manažéri-byrokrati-….
nenesú žiadnu zodpovednosť za výstupy a hospodársky výsledok.“ /
V.kapitola,str.21 /
-„Štátny dozor. Jeho postavenie je paradoxné, lebo štátni úradníci vlastne
kontrolujú štátnych úradníkov“/V.kap.,str.21/
-“ Sofistikovaná korupcia je obmedzená na úzku skupinu ľudí,ktorí buďdokážu
nefungujúci systém využívať vo svoj prospech,alebo dokonca majú moc a
kompetencie zabezpečovať nefungovanie systému.
Do tejto kategórie patria neformálne úhrady a služby:
…bod3:dodávateľov tovarov a služieb do nemocníc za dodávky tovarov a
následne za uhrádzanie faktúr
…bod5: ..nemožno vylúčiť aj menovanie na post riaditeľa nemocnice“
/V.kap.str.26/
-“ …záväzky platí nemocnica prevažne tomu veriteľovi,ktorý podpláca“ /
VI.kapitola,str.34/

A tak by som mohla citovať ďalej. Ako môžete po uvedených konštatovaniach
očakávať morálne a objektívne odmeňovanie,či prehľadné hospodárenie s
finančnými prostriedkami ? Spochybňujete štátny dozor a z vlastnej
skúsenosti viem, že oprávnene. Na kontrolu manažmentu a riaditeľa zo strany
zamestnancov ale nie sú dané žiadne legislatívne podmienky.Ozvať sa ,
znamená dnes stať sa predmetom šikanovania. To nezmeníte šibnutím čarovného
prútika.

3. Váš návrh reformy / 3.časť,str.51/ začína inými prioritami ako je
znižovanie tarifných platov. Tak prečo ste sa sústredil na presadzovanie
tohto kroku?
Tarifný plat cca 10 tis. Sk je totiž dostatočne motivačný pre nekvalitného
lekára / draho zaplatená nekvalita!/,
ktorý si svoju finančnú situáciu vylepší neformálnymi príjmami, je ale
totálne demotivačný pre tých zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa napriek
ťažkým pomerom v zdravotníctve snažia pracovať naozaj poctivo.

Platný Zákonník práce dáva dnes dosť možností schopným manažérom zbaviť sa
nekvalitných zamestnancov.
Niekedy je ale pre riaditeľa jednoduchšie a výhodnejšie tolerovať nekvalitu,
alkoholizmus,falošné kamarátstva ,
ako byť denne konfrontovaný s erudovaným lekárom, a jeho oprávnenými
požiadavkami v záujme pacienta.

4. Súhlasím s Dr.Hochelom / SME, 11.12.2002/, že zavedenie liberalizácie
príjmov do fungujúceho systému s jasne stanovenými kritériami kvality bude „
čerešničkou na torte “ celej reformy zdravotníctva.A možno už nebudú
potrebné žiadne umelé zásahy MZ.

5. Prečo ale hneď zvažovať demisiu? Bola by škoda, keby mi Vaša “ Stratégia
reformy zdravotníctva – reálnej reformy pre občana“ zostala ako zviazaná a
husto popodčiarkovaná kniha len ako spomienka na niekoho, komu sme mnohí
fandili, ale kto vydržal oveľa menej ako väčšina zdravotníckych pracovníkov,
ktorí sa v chaotických podmienkach dnešného zdravotníctva snažia robiť svoju
prácu poctivo. A to hlavne preto, že ju majú radi.

Veľa trpezlivosti a ak sa dá, tak aj pokojné vianočné sviatky.

[MUDr.Pavol LICHANEC]

S tým čo uvádzate sa stotožňujem.
Pán minister zrejme mal pripravený scenár, myslím si, že veľa zdravotníkov v štátnom ale i v súkromnom sektore sa vedelo stotožniť s jadrom zámerov, všetci cítime a vieme že v zdravotníctve je pár tumorov, ktoré odčerpávajú silnému organizmu poctivých zdravotníkov energiu. Niekedy berú aj optimizmus v uzdravenie.
Opakovane však na tomto fóre upozorňujem pána ministra, aby sa neunáhľoval. Viem, že konať treba rýchlo, ale verím že onen pomyselný nádor v zdravotníctve je benígny a tak pred jeho likvidáciou, si treba zistiť ktorí ľudia v ktorom odbore majú skúsenosti preverené klinickou praxou, konzultovať ich a potom pacienta v potrebnej miere poinformovať a či už s jeho súhlasom, ale keď treba i bez jeho súhlasu zákrok vykonať.
Zvážiť pred tým predpokladané percento úspechu treba. Potom by mohlo byť pozde. A my chceme aby sa zdravotníctvo uzdravilo, aby sa čo i len o malú mieru zvýšila jeho kvalita. Nechceme však jeho zhoršenie a už vôbec nie fatálny koniec.
A nám zdravotníkom odkazujem, že nikto to za nás nevybaví. Reforma nie je možná aby sa nás nedotkla. Všetci ju chceme ale presne tak ako hovorí pán minister: len aby sa mňa nedotkla.
Pozrite sa len na tieto príspevky.
Mnohí sa ani nepodpíšeme pod vlastné slová. Mnohí ani len neinvestujú do nových komunikačných možností, mnohí ani nevedia využívať nové komunikačné možnosti. Neverím, že sa mnohí ktorí musia komunikovať aj priamo, snažia, zmeniť svoju komunikáciu napr. so svojimi podriadenými, či naopak.
Treba do zdravotníctva peniaze. To je stará otrepaná veta. Je to však aj fakt, na ktorý nemal zabudnúť aj pán minister. Stačí si pozrieť tabuľky uverejnené v katalógu TREND-u, kde sú napr. priemerné mzdy v ŽSR, tiež produkujúcich dlhy, so službami často kritizovanými, ale minister zodpovedný za dopravu sa nehanbil žiadať navýšenie rozpočtu.
Je to teda aj o tomto pán minister. Zdravotníci, tí ktorým ide skutočne o princípy, znesú veľa, tak ako to naznačuje aj kolegyňa na ktorej príspevok reagujem. Mnohí Vám fandia.Hlavne tí čo už nemajú čo stratiť.,
Najviac kričia a za akúsi masu zdravotníkov sa skrývajú práve tí, ktorí by mali hodnotiť prácu druhých a zaplatiť ju z našich spoločných peňazí.
Kvalitu tých ľudí, ktorí to ale majú robiť a kvalitu ukazovateľov na základe ktorých to majú robiť nie je možné v zdravotníctve vyriešiť zo dňa na deň.
Začať však raz treba. A v tom som svami za jedno. Treba tiež jednoznačne objektivizovať kde a prečo sa najviac tratí aj tých málo peňazí, ktoré do zdravotníctva prídu.
A tu je moja posledná myšlienka: Kedy začneme robiť seriózny zber štatistických údajov, ktoré budú zberané na úrovni doby a tak aj vyhodnocované.
Lebo som presvedčený, a to nielen vrámci zdravotníctva, že u nás do bodky platí staré známe: Malá lož, veľká lož a štatistika.
Kedy konečne dôjde k zmysluplnému jednaniu medzi zástupcami ÚZIŠ-u,
MZ, zástupcami poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a softwarovými firmami, ktoré robia servis väčšine zdravotníckych zariadení, aby bol možný priebežný zber a vyhodnocovanie výkonových, personálnych, či ekonomických ukazovateľov v zdravotníctve. Samozrejme aj ÚZIŠ by mal urobiť spätnú väzbu voči zúčastneným aspoň vo forme akou to robil v r.1994 síce len pre služobnú potrebu – malou červenou brožúrkou, čo sa mi podarilo zohnať.
Podľa mňa dnešný stav je nedostatočný, povrchný, direktívny bezcitný voči prvotným poskytovateľom štatistických údajov – poskytvateľom ZS.
Výsledok je potom ten ako sa traduje v uvedenom porekadle.
Ale veď už po novembry 1989 …sľúbili sme si pravdu vravieť len !
😆
P.S.
Ministrovi zdravotníctva, ale aj všetkým slušným zdravotníkom a pacienom, ktorí sa starajú o svoje zdravie, prajem zdravie a šťastie počas nadchádzajúcich vianočných dní a po celý rok 2003! 😉

[imported_Rudolf Zajac]

Myslim, ze je dobre tejto diskusii poukazat na nasu / s Petrom Pazitnym/ verejnu odpoved na otazky, ktore sa objavili. Clanok bol publikovanz v SME 21.12. a mal nazov:

Kde je vlastne začiatok kruhu?

V poslednom čase sa viacerí oponenti našej reformy zdravotníctva vyjadrili v tom zmysle, že sme ju začali zo zlého konca. Pýtame sa, či môže mať kruh začiatok, alebo inak povedané, či existuje dobrý alebo zlý koniec reformy zdravotníctva.

Mýty

Najviac „reformátorov“ nám odporúča, aby štát začal viac platiť za svojich poistencov. Pri súčasnom deficitnom hospodárení vlády táto požiadavka znamená zváženie troch možností:

1. Zvýšenie deficitu verejných financií, čo je vzhľadom na záväzok vlády udržať schodok verejných financií pod úrovňou 5 percent HDP požiadavka reálne nesplniteľná.

2. Pri zachovaní plánovaného deficitu vyčleniť z rozpočtu viac zdrojov pre zdravotníctvo na úkor ostatných rezortov ako je školstvo, sociálna sféra či obrana. Ale tieto rezorty sú taktiež chronicky „podvyživené“.

3. Zvýšenie daňového a odvodového zaťaženia, aby zdravotníctvo dostalo dodatočné zdroje. To však neznamená nič iné ako zvyšovať cenu práce, tým aj cenu finálnych produktov, čo nakoniec ešte zhorší aj tak slabú konkurencieschopnosť slovenských výrobkov.

Je zrejmé, že takíto reformátori sú zástancami tézy, že súčasný systém je vcelku dobrý, len keby mal viac zdrojov. S týmto názorom ostro nesúhlasíme, pretože sme opakovane preukázali, že súčasný systém je finančne neudržateľný a akékoľvek dodatočné zdroje zmiznú bez efektu, o čom svedčia miliardové straty z oddlžovania. V site sa voda naozaj nedá nosiť, akokoľvek by sme množstvo vody zvyšovali.

Skutočná reforma s reálnym cieľom spustenia v januári 2004 si vyžaduje tri fázy s rôznym typom opatrení:

1. stabilizačné opatrenia

2. systémové opatrenia

3. sieťové opatrenia

Prioritou je stabilizácia

Ministerstvo zdravotníctva sa v priebehu prvých dvoch mesiacov razantne prihlásilo k záväzku z programového vyhlásenia vlády o stabilizácii dlhu. Cieľom stabilizačných opatrení je zmierniť až zastaviť narastanie dlhu, ktorý dnes rastie o približne 760 miliónov korún mesačne. V roku 2003 po započítaní zvýšenia DPH a deregulácie cien dokonca dlh môže narásť až o 9 – 10 miliárd korún. Základnými stabilizačným krokmi sú:

1. Nová definícia zdravotnej starostlivosti

2. Zavedenie platieb za služby, ktoré súvisia so zdravotnou starostlivosťou, ale samy o sebe ňou nie sú

3. Nové iniciatívy v liekovej politike

Z makroekonomického hľadiska odhadujeme, že účinné zavedenie bude znamenať úspory vo výške 2,5 až 3,8 mld. Sk. Predpokladáme, že o túto sumu sa nám podarí znížiť narastanie dlhu. Pritom celkové dosahy na poistenca odhadujeme len na 53 Sk mesačne.

Systémové a sieťové opatrenia

Cieľom systémových opatrení je tlmenie nadmerných očakávaní občanov, zvýšenie efektívnosti systému a mobilizácia súkromných zdrojov. Medzi základné kroky v tejto oblasti patria:

1. Nový zákon o liečebnom poriadku

2. Nový zákon o zdravotnom poistení

3. Zriadenie nového Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Cieľom sieťových opatrení je zvýšenie kvality zdravotnej starostlivosti, zlepšenie efektívnej dostupnosti, zvýšenie konkurencie a vyrovnanie šancí poskytovateľov. Kľúčovým krokom bude:

1. Definícia jednotlivých subjektov, vymedzenie pojmu zdravotnícky poskytovateľ, zdravotnícke povolanie, komory, a pod.

2. Presunutie kompetencií na manažmenty nemocníc. Jedným z najdôležitejších je presadenie diferencovaných miezd

Nerušte naše kruhy!

Kričí ďalšia skupina „reformátorov“, ktorá je síce za reformu, ale len vtedy, keď sa nedotýka ich samotných. Ako inak komentovať „nepokoje“ okolo schválenej novely zákona o verejnej službe. Argumenty, že tento krok nemal byť prvý, ale jeden z posledných, sú argumenty, podobné tým, ktorými zdôvodňujeme odkladanie návštevy zubára. Tento krok je potrebné vykonať s cieľom posilnenia princípu zásluhovosti. Lepší má viac, horší menej, alebo čuduj sa svete aj nič. Navyše ak sa systém vyznačuje takou vysokou mierou prezamestnanosti, plošne vyplácané mzdy pohlcujú skoro všetky reálne prostriedky nemocníc.

Naopak na navrhnuté marginálne platby argumentujú občania otázkou, prečo sme nezačali reformu najprv u zdravotníkov. Obidve skupiny však spoločne tvrdia: mali ste začať pri poisťovniach. Zdravotné poisťovne zasa tvrdia: štát málo platí za poistencov štátu, začnite pri liečebnom poriadku, ktorý stanoví rozsah bezplatných služieb. A kruh sa uzatvára.

Vieme, že kruh naozaj nemá začiatok a koniec. Považujeme za dôležité, že nechceme kamuflovať reformu, ale s ňou naozaj začať. To je jediné správne riešenie problému hľadania začiatku kruhu.

[Autor]

Príspevky