S tým čo uvádzate sa stotožňujem.
Pán minister zrejme mal pripravený scenár, myslím si, že veľa zdravotníkov v štátnom ale i v súkromnom sektore sa vedelo stotožniť s jadrom zámerov, všetci cítime a vieme že v zdravotníctve je pár tumorov, ktoré odčerpávajú silnému organizmu poctivých zdravotníkov energiu. Niekedy berú aj optimizmus v uzdravenie.
Opakovane však na tomto fóre upozorňujem pána ministra, aby sa neunáhľoval. Viem, že konať treba rýchlo, ale verím že onen pomyselný nádor v zdravotníctve je benígny a tak pred jeho likvidáciou, si treba zistiť ktorí ľudia v ktorom odbore majú skúsenosti preverené klinickou praxou, konzultovať ich a potom pacienta v potrebnej miere poinformovať a či už s jeho súhlasom, ale keď treba i bez jeho súhlasu zákrok vykonať.
Zvážiť pred tým predpokladané percento úspechu treba. Potom by mohlo byť pozde. A my chceme aby sa zdravotníctvo uzdravilo, aby sa čo i len o malú mieru zvýšila jeho kvalita. Nechceme však jeho zhoršenie a už vôbec nie fatálny koniec.
A nám zdravotníkom odkazujem, že nikto to za nás nevybaví. Reforma nie je možná aby sa nás nedotkla. Všetci ju chceme ale presne tak ako hovorí pán minister: len aby sa mňa nedotkla.
Pozrite sa len na tieto príspevky.
Mnohí sa ani nepodpíšeme pod vlastné slová. Mnohí ani len neinvestujú do nových komunikačných možností, mnohí ani nevedia využívať nové komunikačné možnosti. Neverím, že sa mnohí ktorí musia komunikovať aj priamo, snažia, zmeniť svoju komunikáciu napr. so svojimi podriadenými, či naopak.
Treba do zdravotníctva peniaze. To je stará otrepaná veta. Je to však aj fakt, na ktorý nemal zabudnúť aj pán minister. Stačí si pozrieť tabuľky uverejnené v katalógu TREND-u, kde sú napr. priemerné mzdy v ŽSR, tiež produkujúcich dlhy, so službami často kritizovanými, ale minister zodpovedný za dopravu sa nehanbil žiadať navýšenie rozpočtu.
Je to teda aj o tomto pán minister. Zdravotníci, tí ktorým ide skutočne o princípy, znesú veľa, tak ako to naznačuje aj kolegyňa na ktorej príspevok reagujem. Mnohí Vám fandia.Hlavne tí čo už nemajú čo stratiť.,
Najviac kričia a za akúsi masu zdravotníkov sa skrývajú práve tí, ktorí by mali hodnotiť prácu druhých a zaplatiť ju z našich spoločných peňazí.
Kvalitu tých ľudí, ktorí to ale majú robiť a kvalitu ukazovateľov na základe ktorých to majú robiť nie je možné v zdravotníctve vyriešiť zo dňa na deň.
Začať však raz treba. A v tom som svami za jedno. Treba tiež jednoznačne objektivizovať kde a prečo sa najviac tratí aj tých málo peňazí, ktoré do zdravotníctva prídu.
A tu je moja posledná myšlienka: Kedy začneme robiť seriózny zber štatistických údajov, ktoré budú zberané na úrovni doby a tak aj vyhodnocované.
Lebo som presvedčený, a to nielen vrámci zdravotníctva, že u nás do bodky platí staré známe: Malá lož, veľká lož a štatistika.
Kedy konečne dôjde k zmysluplnému jednaniu medzi zástupcami ÚZIŠ-u,
MZ, zástupcami poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a softwarovými firmami, ktoré robia servis väčšine zdravotníckych zariadení, aby bol možný priebežný zber a vyhodnocovanie výkonových, personálnych, či ekonomických ukazovateľov v zdravotníctve. Samozrejme aj ÚZIŠ by mal urobiť spätnú väzbu voči zúčastneným aspoň vo forme akou to robil v r.1994 síce len pre služobnú potrebu – malou červenou brožúrkou, čo sa mi podarilo zohnať.
Podľa mňa dnešný stav je nedostatočný, povrchný, direktívny bezcitný voči prvotným poskytovateľom štatistických údajov – poskytvateľom ZS.
Výsledok je potom ten ako sa traduje v uvedenom porekadle.
Ale veď už po novembry 1989 …sľúbili sme si pravdu vravieť len !
😆
P.S.
Ministrovi zdravotníctva, ale aj všetkým slušným zdravotníkom a pacienom, ktorí sa starajú o svoje zdravie, prajem zdravie a šťastie počas nadchádzajúcich vianočných dní a po celý rok 2003! 😉
