@Rudolf Zajac wrote:
Dlhodobe sa trapim nad definiciou problemu: statne vlastnictvo“. Je to nejake ine vlastnictvo, ako sukromne, ma pravo statny podnik v porovnatelnych podmienkach hospodarit vzdy horsie ako sukromny? Ako je mozne ze dosahuje mensie zisky, ale su aj mensie mzdy ako v sukromnom ektore? Vie niedko racionalne napisat: statne je preto take a take lebo…….
Vlastnícke právo k nejakému statku charakterizujú tri základné podmienky:
1. právo užívať statok
2. právo meniť formu statku
3. právo slobodne transferovať práva k statku.
Konanie ľudí je v prevažnej miere racionálne a egoistické. Toto nie je pseudopsychologické konštatovanie, z predpokladu racionálneho a egoistickéko konania subjektov vychádza väčšina ekonómov pri koncipovaní svojich teórií.
Ak sa takéto konanie aplikuje pri súkromnom vlastníckom práve, výsledkom je zveľaďovanie statku.
Pri tzv. štátnom vlastníctve štát deleguje právomoci na jednotlivcov, ktorí rozhodujú o spôsobe využitia štátnych zdrojov. Tí sa pri ich správe taktiež rozhodujú racionálne a egoisticky čo znamená, že ak nemajú priamy výnos zo štátnych statkov nemajú dostatočnú motiváciu čo najefektívnejšie ich spravovať a racionalita ich rozhodnutí smeruje k uspokojovaniu vlastných potrieb.
V bývalej Juhoslávii počas komunizmu štát v snahe zvýšiť efektivitu v štátnych podnikoch delegoval na štátnych manažérov dve zo základných vlastníckych právomoci: 1. Právo užívať statok a 2. Právo meniť formu statku. Efektívnosť sa čiastočne zlepšila nedsiahla však efektívnosť súkromného statku. Keďže chýbala tretia vlastnícka právomoc 3. Právo slobodne transferovať práva k statku, manažéri nemali právo podnik predať, dediť a pod. Preto po odchode z podniku pracovník nemohol získať nárast hodnoty podniku z investícii. Preto ich rozhodovanie bolo zamerané na krátkodobé obdobie a investovalo sa menej ako by bolo optimálne. Problém by sa vyriešil delegovaním aj tejto tretej právomoci. Ale to by sa už z vlastníctva štátneho stalo vlastníctvo súkromné .. a kruh sa uzavrel.