Súhlasím: nedá sa spočítať koľkým ľuďom zachránili život antibiotika, cytostatiká … a iné vami spomínané aplikácie,
ale rovnako sa nedá spočítať:
– koľkým z nich sa takto neodstránila príčina ich nemoci, ale iba potlačil dôsledok, alebo upevnil návyk závislosti k použitej „liečbe“
– koľkým z nich sa znížila rezistencia imunity ignorovaním aktivít imuno-reflexov,
– koľkým z nich sa poškodil repro-genetický materiál
– koľkým z nich sa narodili handicapované deti (s deficitom imuno-reflexov alebo zmutovanými génmi) dôsledkom Vami uvedených aplikácií ochrany zdravia u ich rodičov.
Diabetikom sa narodia ešte väčší diabetici, kardiakom ešte väčší kardiaci, antibiotickým papkáčom ešte väčší pažravci antibiotík (učenlivosť resp. zábudlivosť podmienených imunoreflexov je dedičná), nehovoriac o prípadoch narušenej hormonálnej rovnováhy či…. takže racionálnosť vynaložených prostriedkov na liečbu chorôb populácie z dlhodobého reprodukčného hľadiska je mínusová !!!
Preto ani nemôžem súhlasiť s nasledovnými riadkami Vašej odpovede:
citujem:
a/ solidarne / verejne/ zdravotne poistenie je urcene na financovanie liecby, teda stavu ked sa uz choroba objavila a prejavila.
– čo považujem za najväčšiu chybu ak sa chorobám nepredchádza !!!
b/ medicina / aj so svojimi viac menej solidarnymi financnymi systemi/ ovplyvni max 25% zdrav. stavu populacie, 75% ovpylvnujeme my sami svojiím zivotnym styslom, sposobmi a svojimy zlozvykmi / v stravovami, v pohybe , fajceni alebo ak chcete aj v sexualnom spravani/
– nesúhlasím, lebo ste pomiešali primárne a sekundárne vplyvy dokopy.
Sekundárna medicína vplýva na každého svojho pacienta (takmer 100 % populácie, ak vynechám zabudnutého domorodca v amazónii, ktorý ešte nebol u lekára), diskutabilnejšie je, či pozitívne alebo negatívne z hľadiska momentálne stabilizačného a z hľadiska dlhodobo-reprodukčného. Primárna prevencia má taktiež vplyv na každého – takže 100 % aj v tomto prípade.
K ostatnej časti Vašej odpovede uvediem len toľko:
– ani súčasná vláda a súčasné zákonodarstvo neprejavuje dostatočnú vnútornú kultúru k ochrane zdravia ľudskej populácie natoľko, aby zmenili zákony za zákony:
– smerujúce k väčšej osobnej zodpovednosti za zdravie ako dedičstvo a k jeho aktívnejšej primárno-preventívnej ochrane a zamedzili narastaniu pasívnej závislosti na zdravotnom servise, ktoré by neboli egoistické voči budúcim generáciám,
– ktoré nebudú alibisticky preferovať aplikácie, prenášajúce zodpovednosť liečby na farmaká, hlavne v prípadoch, keď dobrá rada či liečebný postup, by boli účinnejšie, ale zodpovednosťou neistejšie pre predpisujúceho lekára,
– ktoré demokraticky zrušia povinné odvody poistného na sekundárny servis zdravia,
– ktoré ponechajú pluralitu zdrav. poisťovniam ako aj ich dobrovolnému obsahu vestníka ako produktu,
– ktoré umožnia alternatívu priamej platby (pri nepovinnom zdravotnom poistení) za aplikácie ochrany primárnej aj sekundárnej,
– ktoré vrátia lekárom dôstojnosť a peniaze zdravotnému personálu tým, že sa vráti lekárom svojprávnosť v rozhodovaní o zmluvnej cene za svoje úkony a za svoju odbornosť, čím dopredu znemožnia korupciu, lebo korupčná položka sa dohodnutím zmluvnej ceny započíta a zdaní,a tým lekárom vrátia aj morálnu čistotu.
– ktoré obmedzia vplyv priemyselného lobingu na zdravotné zákony, stratégiu učebných osnov lekárskych fakúlt a vedu, čím umožnia rozvíjať aj neškodlivé zdravotníctvo, ktoré naozaj dokáže pomôcť zastaviť nepriaznivý vývoj zdravia ľudskej populácie a nebude len nástrojom priemyslu a moci.
S úctou ďakujem za pozornosť mikulas novota
