Pri zámere niečo zmeniť vždy sa riadim skúsenosťou, že detailne spracované, administratívne zložité zmeny sú v praxi nerealizovateľné, čiže zmena musí byť jednoduchá 😆 .
Uprednostňujem prácu s medicínskymi procesmi pred konkrétnymi výkonmi. Cieľom je prevencia alebo zvládnutie klinického stavu a nie produkcia výkonov. (Šikovný klinik používa predovšetkým rozum, skúsenosť a nenaseká zbytočné výkony 💡 ).
Medicínske procesy by som rozdelila do skupín:
Nemocničné – kontinuálna ZS.
Ambulantné- jednorazový výkon
Nemocničnú starostlivosť by som diferencovala na základnú, intermediárnu , intenzívnu a rezuscitačnú. Chirurgickú a konzervatívnu.
Stanovila by som pre každú skupinu potrebný personál, techniku a priestory
Roztriedila by som diagnostické stavy podľa odbornosti do uvedených skupín, vypočítala by som skupinové paušály. Napr.
U základnej chirurgickej – 80 % potrebuje štandardný operačný výkon, s normálnym pooperačným priebehom, to by bol základný paušál. Intermediárna ZS – 15 % tvoria pacienti nad 70 rokov, s chronickými chorobami, u ktorých sú potrebné náročné operačné výkony. Podľa kalkulácií z FDR, by náklady kryl paušál zvýšený o 30 %. Intenzívma ZS – 5 % sú pacienti vysoko rizikoví, s komplikáciami, tam je treba paušál 30 % základného. Rezuscitační – 500 % ZP.
Toto sa musí urobiť bez ohľadu na disponzibilné finančné prostriedky.
Potom by som siahla po štatistikách – frekvencia klinických stavov v jednotlivých skupinách
A štatistikách stanovujúcich rentabilitu, spoľahlivosť, rutinu.
Napr – koľko postelí musí mať JIS aby bola rentabilná, koľko výkonov musí urobiť chirurg, aby bol rentabilný, mal rutinu, čiže bol spoľahlivý, koľko výkonov musí urobiť transplant. centrum, aby uživilo imunológa, nefrológa, chirurga atd.
Z toho by sa odvodila potrebná sieť. Čo musí zvládnuť okresná nemocnica – a s akým supportom, čo musí byť centralizované.
To musí byť garantované zákonom a podložené finančne ako norma. A musia to urobiť nezávislí odborníci.
Nakoniec sa pozriem, čo mám kryté financiami, samozrejme, že nie všetko. Tu už nastupuje politika 😀 . Rozhodnutie, čo z toho bude štát garantovať, ako to vyfinancujú poisťovne, čo bude musieť pacient.
Tržné prostredie v zdravotníctve sa môže uplatniť, ale nenahrádza horeuvedený systém. Ani obhájca tržného prostredia (minister Zajac 😯 ) ho nepripustil, naopak ho zlikvidoval limitmi. Odpoveď na otázku – prečo – je jednoduchá:
Vo výrobe úspešný zarába, v zdravotníctve úspešný spotrebúva.
Základom je racionálny systém s definovanými odborne ekonomickými vzťahmi a v ňom sa môže uplatňovať trh. Ten, kto bude šikovnejší, dokáže ušetriť , bude prosperovať. Ten, kto bude mať meno, tam pôjdu pacienti. Poisťovne, ktoré výkon musia preplatiť, preplatia ho tomu, kto ho urobí.
Na náročné veci si poisťovne môžu určiť limity, ale centrálne. O ne budú súťažiť nemocnice, rozhodovať pacienti. Ak je niekto kandidát na transplantáciu, tak poisťovni oznámi, v ktorom centre chce sa transplantácii podrobiť.
To isté platí o plánovaných výkonov. Poisťovňa stanoví, koľko plánovaných výkonov mesačne uhradí, vedie register pacientov, každý mesiac podľa poradia oznámi pacientom, že môžu ísť na operáciu a pacient rozhodne, kde sa dá operovať.
Tzv. tržné prostredie v prípade siete nemocníc je scestné. Výchova personálu trvá 15 rokov, technický support stojí stovky miliónov, pre pacienta musí byť ZS dostupná v regióne.
Opäť zdôrazňujem – základná sieť musí byť daná a poskytovatelia musia splniť podmienky. V rámci siet bude učinkovať súťaž, niektoré nemocnice budú prosperovať, iné stratia pacientov, tam sa budú musieť urobiť kroky na reparáciu – nútená kontrola, sankcie atd.
Tým zjednoduším prípravnú prácu, nebudem otrocky robiť kalkuláciu na každú dg, či komplexný výkon, do uvedených skupín zaradím stovky dg a neprekvapí ma dilema, čo s tým, keď pacient je rizikový, polymorbídny, starý, atd