@Mikuláš Buzgó wrote:
Dovolím si trochu oponovať. Lekára platí pacient (alebo jeho sponzor). Že je to väčšinou cez poisťovňu, je len technický detail. Pacient by preto mal mať pacient právo prinajmenšom spolurozhodovať o tom, kde sa bude liečiť – a komu jeho peniaze poisťovňa vyplatí. Iste, čím menej do poisťovňe vložil a čím je jeho liečba nákladnejšia, tým väčší dôvod má poisťovňa kontrolovať účelnosť čerpania prostriedkov. Pasovať však poisťovne do polohy výlučného nákupcu výkonov v záujme ekonomizácie, a týmto im určiť rolu tvorcu siete, môže byť kontroverzné. Pacient chce najkvalitnejšie riešenie, poisťovňa najlacnejšie. Argument, že pacient sa sám nemá možnosť kvalifikovane rozhodnúť, neberiem. Žijeme vo veku informácií. Určite by mu však v rozhodovaní pomohol systém akreditácie zdravotníckych zariadení a permanentného vyhodnocovania kvality národnými, či medzinárodnými akreditačnými inštitúciami s účasťou štátu, komôr a hoci aj poisťovní.
Miki, ďakujem za podporu. Nesmieme však zabudnúť na pre poisťovňu najlacnejšie liečenie a to je žiadne liečenie. Jedným so spôsobov je urobiť určitú službu menej dostupnou. Zišlo by sa na rovinu povedať, že peniaze nestačia a bežný štandard, na ktorý bol občan zvyknutý – nemocnica á 30 – 40 km s takmer full servis bude možný len vtedy, keď načrú do peňaženiek, alebo budú čakať v dlhých poradovníkoch v zariadeniach, ktoré si poisťovňa vyberie. Zámerne píšem jednotné číslo, vzhľadom na počet poistencov. Už sa teším na prísne tajný Liečebný poriadok.