P. minister, jednať sa dá aj pri stanovení minimálnej ceny , ale už v rámci známeho cenového rozpätia. Pri regulovaných cenách štát zvyčajne určuje minimálnu cenu / mlieko /, aby výrobca mal podklady, s akým minimálnym príjmom môže rátať a od toho odvíja svoje podnikateľské zámery. Maximálne ceny sa určujú zvyčajne na ochranu spotrebiteľa u monopolných dodávateľov / energie /. Z toho mi vyplýva, že cenový výmer je vytvorený na ochranu poisťovní.
Stále si myslím, že určenie cenového rozpätia je rozumným kompromisom medzi poskytovateľmi ZS, ktorí by mali najradšej garantované minimálne ceny /čo najvyššie / a ZP, ktoré potrebujú mať určený strop, na ktorý sa môžu odvolať pri rokovaniach./hlavne, že o tom rozhodne niekto iný ako ZP/
Ako lekár pri lôžku vidím, že pacient často leží na oddelení zbytočne len preto, že poisťovňa hospitalizáciu kratšiu ako 24 hod. neuznáva a nezaplatí. Som všetkými desiatimi za rýchle zavedenie jednodňovej medicíny. Viem si predstaviť aj kombináciu štand. lôžkového oddelenia a pracoviska jednodňovej medicíny. Má to minimálne jednu nespornú medicínsku výhodu v tom, že takéto kombinované pracovisko je schopné riešiť aj komplikácie jednodňových výkonov, vyžadujúcich hospitalizáciu.
