Kolegovia.
Jednodňová chirurgia funguje v privátnom sektore dávno. Ja sám sa na nej podielam sedem rokov. Funguje tam, kde nie potrebné ( alebo ochota ) zápasiť s molochom zdravotných poisťovní a bezodnými vreckami pánov primárov docentov a profesorov a iných vyvolených, ktorým súčasný systém nesmierne vyhovuje. Pacient musí byť predsa hospitalizovaný dovtedy, kým mu nedôje, komu má dať obálku a koľko má byť v nej. Tu je hlavný problém jednodňovej chirurgie na slovensku. Poisťovňa zaplatí síce nemocnici ale pacient musí zložiť opbálku. Obálky a túžba po ních vytvára tlak na poisťovne, lebo všetko čo je uplatené je indikované a neodkladné. Drzosť s týmto spojená nepozná často žiadne hranice. Každá snaha redukovať počet drahých výkonov viedla zatiaľ k narastaniu “ povinnej taxy“ za prednostný výkon a mala opačný účinok na ekonomiku zdravotnícttva a negatívny dopad na pacienta. Pomenujeme si problém, prestaňme kradnúť a vymáhať si nezaslúžený obálkový prospech na úkor iných a máme polovicu problému vyriešenú.
