Odpoveď na: Jednodňová chirurgia

O nás Diskusné Fóra Všeobecne o zdravotníctve Jednodňová chirurgia Odpoveď na: Jednodňová chirurgia

#691
Dr. Poradovsky Juraj
Účastník (Participant)

Veľmi mi imponuje, že už aj medzi lekármi v nemocniciach sa nájde niekto, kto je ochotný jasne pomenovať deformácie správania, vyvolané nezmyselnými cenovými výnosmi Ministerstva financií. Pretože takéto jednanie je adaptáciou subjektu na objektívne podmienky – je teda prejavom inteligencie. Prejavom jej nedostatku zas je neschopnosť predvídať, akým spôsobom systém zareaguje na zmenu pravidiel.

Kolega oprávnene požaduje definovanie jasných podmienok pre výkon jednodňovej chirurgie:
1. Zoznam výkonov, ktoré treba (a ktoré možno) robiť v jednodňovom režime
2. Ceník jednodňových výkonov
3. Diagnostické a liečebné štandardy

Ale pre racionálne fungovanie a hlavne spravodlivé financovanie celého zdravotníctva podľa odvedenej práce je nutné konečne definovať oveľa viac:

1. Čo je to ukončená hospitalizácia ?
Opravdu stačí na jej uznanie a financovanie len to, že bol pacient prijatý a prepustený? Alebo sa podarí presadiť do znenia zákona či aspoň vykonávacích predpisov aj také maličkosti, ako že hospitalizácia musí byť medicínsky indikovaná, že musí spľňať buď diagnostický alebo terapeutický účel ?
Nebolo by potrebné zaviesť aspoň na niektorých oddeleniach aj minimálnu dľžku hospitalizácie? Aký zmysel asi má napríklad 5-dňová hospitalizácia na LDCH?
Stanoviť jasné pravidlá úhrady pri preklade pacienta v rámci zariadenia. Lebo ak pacient v priebehu 2 týždňov „navštívi“ 3 – 4 oddelenia, potom sú namieste pochybnosti o tom, či medicínskej indiácii nie je nadradená finančná motivácia.

2. Čo je to výkon ?
Zákon o liečebnom poriadku vymenúva rozsiahlu množinu výkonov bez toho, aby definoval ich náplň. Tvorcom zákona určite bolo jasné, čo si pod ktorým výkonom sami predstavujú, ale nedocenili predstavivosť svojich kolegov.
V dôsledku toho dochádza k zásadným nezhodám v posudzovaní oprávnenosti mnohých vykázaných vyšetrení a ošetrení, ktoré nie sú podložené adekvátnym reálnym výkonom v prospech pacienta. Ale ako spravodlivo posúdiť ich oprávnenosť, keď sa v Zozname neuvádza ani vecná náplň, ani časový limit?
V tomto ohľade sme zaspali celé roky a môžeme len závidieť českým kolegom ich jasný „bodník“.

3. Čo je to SVaLZ ?
Zdanlivo smiešna otázka, kým si neuvedomíme, že niektoré výkony, uvedené v tejto kapitole sa vykonávajú nielen na špecializovaných pracoviskách, ale aj priamo na ambulanciách. Teda každodenná prax je v rozpore s úmyslom zákonodárcu.
Ďalší problém predstavuje neuveriteľný rozsah plytvania finančnými prostriedkami, zapríčinený chýbaním akejkoľvek zodpovednosti lekára za odôvodenosť predpísaných vyšetrení. Je to preň totiž ešte tále „zadarmo“.
A tak sa donekonečna opakujú laboratórne alebo RTG vyšetrenia, pretože v praxi je jednoduchšie vypísať novú žiadanku, než si vyžiadať výsledok vyšetrenia, ordinovaného kolegom. S tým súvisí aj zvyk ordinovať pri prijatí pacienta na oddelenie „komptetný sceening“ namiesto racionálneho výberu vyšetrení podľa diagnózy.

Problémov zrelých na riešenie je samozrejme oveľa viac, ale niekde treba začať. Chcel by som veriť, že sa pripravované novelizácie zákonov neskončia len presadením doplatkov pacientov, ale že sa podarí konečne jasne definovať základné veličiny v záujme racionálneho fiancovania zdravotnej starostlivosti.

Navigate