Nešítala som celú sadu príspevkov, iba posledné. Na obhajobu Blanky chcem povedať.:
Potvrdzujem, že otvorene hovoriť o problémoch na pracovisku je pre jedinca spojené s istotou, že bude odstránený. Nemusí to byť priama kritika, ale vecné pomenovanie problémov v snahe ich riešiť.
To si nemôže dovoliť človek, ktorý žije z práce, nebral úplatky, provízie, netuneloval, nekradol. Takýto človek na stránke možno vystupuje anonymne, pretože nemá iné východisko.
Keď sa beztrestne odstráni jeden oponent, ostatní začnú sa báť a mlčia. Žial v zdravotníctve tento fenomén je veľmi rozšírený a atmosféra na pracoviskách sa veľmi zhoršuje. Začína to pripomínať neslávne 50 roky socializmu. Teraz nepíšem o súčasných pomeroch vo FDR. Vo FDR bola možná otvorená diskusia i s vecnou oponentúrou naposledy pred 9 rokmi.
Odvtedy muselo odísť z nemocnice veľa dobrých lekárov a sestier, i pracovníkov THP.
Verím, že raz sa mi podarí urobiť akadémiu (stretnutie so všetkými bývalými zamestnancami nemocnice) a všetkým, čo museli odísť, sa za nemocnicu ospravedlním. Primárom a primárkam, ktorí zo dňa na deň boli vykopnutí z funkcie, lebo dosiahli dôchodkový vek. Nikto im nepovedal ani ďakujem, dostali papier a museli vyprázdniť pracovňu. Rovnako ostatným, ktorí boli v nemilosti, lebo si dovolili upozorňovať na vecné chyby a omyly. Dnes sú všetci v Br a Zv, alebo u PF.
Ak chceme úspešne reformovať zdravotníctvo, musíme zreparovať i profesionálne vzťahy. Ako ináč chceme dosiahnuť zmenu vzťahu personálu k pacientovi? To je ďalšia téma vhodná do diskusie.
Stránka odráža stav v teréne. A je dobré, že je.