@Rudolf Zajac wrote:
Dobre viete draha MH ze Vas mam vcelku rad. Ale naozaj by Vam prospelo tak 10% rokov pobytu v sukromnom sektore. Myslim vyzne.
Oceňujem zdvorilosť. Napísala som v 3 bodoch hlavné príčiny neprosperity štátnych podnikov v slovenskom zdravotníctve. S ktorým bodom nesúhlasíte?
Bod 1 – je realitou. Poisťovne stále nezaplatia nákladnú ZS. Čo s tým?
riešenie a)
nákladná ZS prestane sa vykonávať – to sa v praxi zrealizovať nedá. Nikto si nedovolí poslať preč pacienta v ťažkom stave.
riešenie b)
poľovníkov veľa, medveďov je málo – to je systémová chyba. Chýba sieť a pravidlá súťaže.
Bod 2
Úroveň top manažmentu –
Nie je program, nie sú rozpočtové kapitoly, žije sa zo dňa na deň, rozhoduje sa bez znalosti problému, len tak, ja si myslím, že…o tom sa nedá písať, to treba zažiť. Prenáša sa to i do medicíny. Je to ako autobus, ktorý nemá jazdný poriadok, šofér sa učí šoférovať, nepozná dopravné značky ani pravidlá cestnej premávky.
Bod 3.
Ak nemocnica vyprodukuje v krátkom slede za sebou ekonomické správy o hospodárení, ktoré sa odlišujú v stovkách miliónov, ktorá z nich je správna? A keď sa človek pozrie do výkazníctva a sleduje dianie, nestačí sa diviť, čo sa deje s číslami. Chýba adresná zodpovednosť.
Povrchnosť – odfláknutá robota.
Súkromný sektor
Predpokladám, že je na tom o niečo lepšie, ale zďaleka to nie je ideálne.
Zrejme je kvalitnejšia kontrola, adresná zodpovednosť. Majiteľ chce mať prehľad o každej korune, vedúcich si starostlivo vyberá atd.
V zdravotníctve súkromný sektor je iba tam, kde sú zabezpečené platby.