@Rudolf Zajac wrote:
Tak s tymto nazorom Rodana nemozem suhlasit. Ako by ste potom vysvetlili statnu fabriku na vyrobu aut / Renault/ a sukromne, statne a sukromne zeleznice, statne a sukromne letiska, zeleziarne ( LINZ) , bane atd atd.
No a statne a sukromne nemocnice / Onkol. ustav SDv. Alzbety v Blave/ atd. Maju rovnake ciele, rovnake prostriedky, mali by mat vsetko rovake, akurat ze skoro vzdy maju rozne hosp. vysledky. V neprospech statnych myslim.
V rezorte – zdravotníctvo – za neprosperujúce – deficitné podniky je zodpovedný zriaďovateľ. Jednak formuje legislatívny systém, jednak vyberá šéfmanažéra. Má v svojej hlavné páky na ovplyvnenie negatívnych procesov – napr. kontrolu.
V praxi to vyzerá nasledovne:
1. Legislatívne prostredie sa formuje postupne, výstupy nabiehajú pomaly, ale nemocnicu nemožno zmraziť do čias, kedy legislatíva začne fungovať.
Ak pred 2 rokmi neboli cenovo deregulované Jisky, nemohla nemocnica ich zatvoriť.
2. Výber šéfmanažéra je lobbisticko politický. Bez profesionálnych záruk.
Princípom – Dajte mi funkciu, snáď sa to naučím robiť….. V reformnom období sa mal sústrediť výber na jedincov, ktorí sú schopní pracovať dôsledne, nastoľovať koncepčné zmeny, budovať systém. Ináč sa chaos a anarchia nedá zmeniť.
3. Kontrola – je absolútne insuficientná. Povrchná. Unikajú jej vážne prešľapy.
Benevolencia, resp tolerancia presľapov – každý robí, čo mu je dovolené. Ak využitie možnosti sa nabaliť končí iba odvolaním – tak to stojí za to.
Nad všetkým, ak nebudem brať do úvahy zištnosť, tak vcelku prevláda strašná povrchnosť. Akcie typu guľový blesk sú ako VOSR. Ničia, nereparujú. Reparácia je obyčajná mravenčia práca. Ale u nás prevláda sovietsky prístup k práci – býstro, mnoga, ale nekvalitne.