@Rudolf Zajac wrote:
Trochu odbocim od temy. Sztale pocuvam: vzhladiom na svoj vek si uz nenajdem atd. ja som koncil so statnoplatovym chlebikom v roku 90 a nebol som ziadny maladas. Krasoiu a aj skaredostou tohto sveta je, ze ten kto chce sa uzivi aj v dvadsiatke aj v 6desiatke aj v stovke. tem strach co bude ak je iba vodou na mlyn tych co ine nevedia iba hovorit co bude ak. Videl som superodbornikov – prpofesorov, ktori by sa uzivili skoro vpo vbsetkom a drzali sa tubami nechtami nedostojnych podmienok napriklad na vysokej skole, pretoze co bude ked bude…. Toto zabija invektivu a zabija slobodu. Nic nebude ak nebude iba Rodanova, MH moja a kazdeho ina sloboda. A ta ma svoju cenu.
Pravdou je, že kto chce, uživí sa v každom veku. Že v každej práci je možné nájsť spôsob sebarealizácie, príležitosť kreativity a profesionálneho rastu.
Tiež, že niektorí sú lemry milujúce istoty zaužívaných stereotypov a ich stratu pokladajú za osobnú katastrofu.
Ale
Človek s príslušným vzdelaním – kvalifikáciou sa rokmi v práci profesionalizuje – získava skúsenosti, nadobúda rutinu, z toho rezultuje postavenie, meno, čiže kariéra. Do konkrétnej práce INVESTUJE svoju tvorivosť, nadanie, schopnosti, vedomosti, skúsenosti. INVESTUJE svoj čas, energiu do nových postupov, technológií, algoritmov, realizovaných projektov, atd. Je to INVESTÍCIA prinajmenšom porovnateľná s finančnou investíciou podnikateľa do svojej firmy. Čím je vyššia, tým ťažšie sa jej dobrovoľne vzdá.
Človek tvoril, produkoval i v socializme a na nedôstojne podmienky a neslobodu sa adaptoval. Preto väčšina mlčky toleruje neslobodu, diktát politickej moci, klientelizmus, tichú diskrimináciu i dnes.
Ak na pracovisku sú nedôstojné podmienky a nesloboda, človek tým, že odíde, nepotvrdzuje svoju slobodu, ale skôr zbabelosť. Jeho sloboda sa potvrdzuje odvahou nedôstojným podmienkam a neslobode sa vzoprieť. Ináč príde o „svoje“ investície.