U Zajaca

Andrea Hazuchová:

Minister zdravotníctva stále nefajčí, nemá rád fyzickú prácu a s manželkou sa sťahuje do nového bytu

Byť či nebyť ministrom: „Už by som asi nechcel byť ministrom,“ hovorí Rudolf Zajac.

„Patrím medzi kontroverzných politikov,“ hovorí sám o sebe minister zdravotníctva Rudolf Zajac. Svojím majetkom, sebavedomým vystupovaním a reformami v rezorte zdravotníctva totiž mnohým poriadne dvíha krvný tlak.

Nezávislý straník: Cesta do ministerského kresla, v ktorom Rudolf Zajac pôsobí už dva a pol roka, sa začala na urológii, kde po skončení medicíny začal pracovať ako lekár. Dôvodom, prečo sa po niekoľkých rokoch rozhodol opustiť sľubnú kariéru urológa, bola korupcia. Nikoho asi neprekvapí, že v zdravotníctve je prijímanie a dávanie úplatkov bežné. Rudolfovi Zajacovi to však bolo natoľko proti srsti, že s doktorovaním prestal. „Bonboniéru alebo fľašu som zobral, ale peniaze? Cítil som sa hanebne, keď mi ich niekto ponúkal. To je to najponižujúcejšie, čo môže byť, pre pacienta aj pre lekára,“ hovorí minister. A tak sa zamestnal v rakúskej firme, ktorá pôsobí v zdravotníctve, a stal sa jej spolumajiteľom a riaditeľom. Na tomto poste zarábal veľmi slušne, takže ako minister je stratový. „Plat ministra mala u nás vo firme sekretárka,“ povedal na adresu svojho súčasného príjmu. Prečo teda opustil lukratívne miesto? „Bola to pre mňa výzva niečo zmeniť a nielen niečo rozprávať,“ hovorí o svojej ceste na ministerstvo. S politikou si potykal, keď začal pre Demokratickú stranu, ktorej lídrom bol jeho brat Peter, robiť poradcu pre oblasť zdravotníctva. Jedného dňa za ním prišiel Ľubomír Lintner z Aliancie nového občana a „dohodil“ mu stretnutie so šéfom strany Pavlom Ruskom, ktorý hľadal odborníkov práve pre oblasť zdravotníctva. Sadli si a Zajac dostal ponuku na miesto poradcu v ANO. Nakoniec sa ako nezávislý objavil na kandidátke ANO a odtiaľ to mal len kúsok do kresla ministra zdravotníctva. Do dnešného dňa do strany nevstúpil, aj keď mu je politika strany sympatická. Ako sám hovorí: „V politike by som zostať nechcel, ani ďalšie volebné obdobie v kresle ministra. K medicíne sa tiež určite nevrátim. Budem si užívať zaslúžený odpočinok a písať knihu.“

Lekárska rodina: Byť lekárom mal akosi v krvi. Jeho matka bola prvou docentkou gynekológie na Slovensku, jej brat zasa docentom patológie. Manželka Rudolfa Zajaca je očnou lekárkou, aj keď svoju prax musela obmedziť práve preto, že jej manžel sa stal ministrom. „Dnes si myslím, že som situáciu hodnotila predčasne dramaticky. V ambulancii to nebolo jednoduché. Ľudia chodili aj ako pacienti, ale aj s niečím, čo považovali za nutné povedať na adresu môjho manžela. Ja som taký vnímavý človek. Už bolo toho veľa, a tak som odišla,“ hovorí Eleonóra Zajacová. „Dostala som však ponuku na miesto riaditeľky železničného zdravotníctva a tú som prijala,“ pokračuje. Biely plášť za kostým však nevymenila úplne. Jeden deň v týždni naďalej pôsobí ako očná lekárka. „Keď sa nemocnica transformovala, zobrala som si pol roka neplatené voľno, aby ľudia netvrdili, že je tam nejaký konflikt záujmov. Teraz od marca sa vraciam spať do práce. Ľudia sa už trocha so situáciou zmierili,“ hovorí na margo reakcií okolia. Tak trochu v šľapajach lekárskej tradície pokračuje aj ich dvadsaťročný syn Lukáš, ktorý študuje psychológiu a brigáduje na Linke dôvery. Sám sa označil za športový antitalent, o to viac ho však baví hudba. Starší syn, dvadsaťšesťročný Tomáš, vyštudoval ekonómiu. „Pracuje ako spíker vo Fun rádiu, niečo bude robiť aj pre Markízu,“ prezrádza na neho otec. „Obaja sú skromní, sami sa snažia o seba postarať. Ešte ich trocha podporujeme. Jeden zdedil náš Volkswagen Polo, druhému sme kúpili corsu,“ hovorí. To, že je ich otec ministrom, nevnímajú vôbec negatívne. „Trocha ich to predsa len obmedzuje, dbajú na to, aby sa nedostali na titulku Plus 7 dní v znení – ministrov syn šoféroval opitý,“ dodáva.

Synovia ho označili za svoj vzor. A nielen jeho. Aj mamu, ktorá je vraj otcovým opakom. Protiklady sa priťahujú a možno aj to je dôvod, prečo vydržali spolu už skoro tridsať rokov. „Zoznámili sme sa v prvom ročníku na Čertovici, kde sme boli na lyžovačke. Zlomila si lyže a ja som to tam celé organizoval. Bola taká chudá, ostatné spolužiačky boli červenolíce. V tej asymetrii bola hrozne zaujímavá,“ hovorí o svojej manželke Rudolf Zajac. „Doteraz si udržala svoju študentskú hmotnosť, je to jedna krásna žena. Synom hovorím, že ich mama je ako víno, čím staršia, tým krajšia a lepšia,“ vyznal sa minister. „Doma som málo, ale keď, tak sa snažím manželke venovať. Aj na Valentína som jej dal kyticu, ktorou som si niečo vyžehlil. V nedeľu som spáchal akýsi hrdelný zločin, už si ani nepamätám, tuším som jej skákal do reči,“ priznal sa Rudolf Zajac.

Pingpong a trpaslík: Voľné chvíle trávi minister najradšej v spoločnosti manželky. „Rodina je moje hobby,“ hovorí. Už roky chodia s manželkou na zimnú lyžovačku a letnú dovolenku sami. „Synovia s nami trávili dovolenku asi do šestnástich rokov, potom ich to prestalo baviť. My chceme na dovolenke veľa spať a relaxovať, oni opak,“ hovorí manželka ministra. „Chodíme stále na to isté miesto. V lete na sever Tenerife a v zime na lyžovačku do jedného alpského priesmyku. Tam nás už poznajú, dokonca si telefonujeme na rôzne sviatky,“ dodáva. „Na dovolenke riešime iba obyčajné veci, ako napríklad čo si dať na obed a aké vínko k tomu,“ hovorí Rudolf Zajac.

„Manžel sa nerád hýbe. Na prechádzku však musí ísť každú sobotu a nedeľu dopoludnia, či prší alebo sneží. Po niekoľkých kolách okolo jazera sa rád vyhovára, že ho pichá v kolene,“ prezrádza na manžela pani Zajacová. „Rád hrával pingpong, dokonca ho kedysi hral aktívne,“ hovoria synovia o svojom otcovi. „Ak ho teraz chceme obdarovať a urobiť mu radosť, športovým náčiním sa nám to učíte nepodarí. Páčia sa mu rôzne technické veci, napríklad rád fotí. Aj knihy má rád, o americkej histórii alebo ruských spravodajských službách,“ hovorí pani Zajacová. Okrem toho vraj obľubuje záhradných trpaslíkov. Jedného dostal od synov k posledným narodeninám vo februári. Doma má dvoch a tvrdí, že budú všade. „To sa mu asi nepodarí,“ dodáva odmietavo pani Zajacová. Na otázku, čo by na ňom zmenila, odpovedá: „Je nesmierne neústupčivý, to, čo si zaumieni, musí byť. Veľmi rád každého organizuje. Všetko musí byť podľa jeho predstáv.“ Rodinnú pokladnicu drží v rukách pán minister. „Vzhľadom na to, že teraz nepracujem, má väčší prehľad o financiách on,“ hovorí pani Zajacová. Minister sa viackrát v médiách vyjadril, že treba byť solidárny a myslieť aj na iných. „Áno, už asi desať rokov dávam nejaké peniaze na detský domov. Ale to je všetko, čo o tom poviem. O tom netreba rozprávať,“ hovorí. „Na naše bežné rodinné výdavky nám stačí manželkin plat,“ dodal.

Bez cukru: Rudolf Zajac nerád varí. Ako hovorí, prečo aj, keď má doma výbornú kuchárku. Jeho manželka už roky varí v duchu zdravej výživy – iba biele mäso, veľa zeleniny a ovocia. „Manžel hovorí, že keby som tak nevarila, už by sa gúľal. Po našom stretnutí so synmi Rudolfa Zajaca a jeho manželkou pri káve si všetci zobrali priložené vrecká s cukrom domov. Pre návštevy. „U nás cukor nenájdete. Nesladíme. Aj deti sú tak zvyknuté. Ani ako deti nedostávali sladkosti,“ hovorí pani Zajacová. „Ja mám veľmi rád kávu, pijem malé preso a som fanatik na kávovary. Aj sem na ministerstvo som si jeden kúpil. Vypijem asi päť káv denne,“ hovorí zanietene Rudolf Zajac.

Ako minister zdravotníctva by mal byť vzorom v starostlivosti o vlastné zdravie. Čo teda robí pre to svoje? „Prestal som fajčiť. Fajčil som od trinástich rokov! Tridsať cigariet denne, čo je dosť. V roku 2003 som mal nejakú virózu, išli sme na Kamzík a skoro som stratil dych. Tak som si povedal, že by som asi nemal fajčiť. Zahodil som rozfajčenú cigaretu a odvtedy nefajčím. Tri týždne som mal abstinenčné príznaky, potom som pribral päť kíl,“ hovorí o svojom niekdajšom neduhu. „Najväčšia hlúposť je milovať sa v posteli postojačky, od toho ešte väčšia je už len cigareta,“ dodal svoj známy výrok.

Presťahovaný: Rudolf Zajac sa netají veľkosťou svojho majetku. Po Pavlovi Ruskovi ho označujú za druhého najbohatšieho politika ANO. Aby mal pokoj od novinárov a prípadných špekulácií, témou jeho prvej tlačovej konferencie bol majetok. Priznal byt s rozlohou 130 štvorcových metrov v centre Bratislavy, ktorého cenu odhadol na päť miliónov korún. Ďalej 50 štvorcových metrov veľký byt, tiež v centre mesta, za milión dvestopäťdesiattisíc korún, dve garážové miesta za milión korún, 17 -percentný podiel na polyfunkčnom dome v centre v hodnote skoro päť miliónov korún, 30 -percentný podiel na nebytovom priestore v centre v cene jedného milióna korún a ďalší v cene pol milióna korún. Okrem toho osobný automobil Volkswagen Polo a Opel Astra. Zariadenie bytov odhadol na pol druha milióna korún, stav na účtoch asi na päť miliónov korún. Okrem toho má záväzok voči Prvej stavebnej sporiteľni s výškou vyše dvoch miliónov. Ako sám hovorí, nič podstatné sa za dva a pol roka nezmenilo. „Majetok sa mi zhodnotil približne o desať percent, prenajímam nejaké priestory,“ hovorí Rudolf Zajac. Okrem toho sa v týchto dňoch sťahuje zo svojho štvorizbového bytu na Námestí M. Benku do novostavby pri ministerstve financií. „Nový byt sa veľkosťou nelíši od starého, aj zostávame v centre. Meníme iba poschodie, z tretieho ideme na najvyššie. Ďalšou zmenou je, že na chodbe bude iba náš byt. Starý byt asi predáme,“ hovorí pani Zajacová. Dôvod na sťahovanie je prozaický. „Chceme sa oddeliť od mladšieho syna. A ešte susedia. Máme radi ticho. Keby sme bývali na najvyššom poschodí, asi by sme sa odtiaľ nepohli. V novom byte mi nikto nebude dupotať nad hlavou,“ vysvetlí pohnútky na sťahovanie pani Zajacová. Ich starší syn Tomáš už býva sám v malom jednoizbovom byte v centre Bratislavy. „Sťahovanie je len na mne. Teraz riešim pripojenie na internet, ktoré stále nechce fungovať. Pre manžela je to dôležité. Keď príde domov, prvé, čo urobí, je, že si sadne za počítač a komunikuje,“ hovorí manželka. Vlastniť rodinný dom ich neláka. V jednom už bývali. Ešte pred revolúciou si postavili dom vo Viničnom, kúsok od Bratislavy. Architekt im „naordinoval“ deväť izieb, čo sa im pre štvorčlennú rodinu zdalo až príliš. Časom zistil, že je čisto mestský typ, a tak dom predali. „Najprv to bola záhrada, kde som pestovala všetko, neskôr len stromy a trávu. Manžel nemá rád fyzickú prácu. Nakoniec vyhlásil, že je alergický aj na trávu,“ dodáva pani Zajacová.

Minister Rudolf Zajac si myslí, že riadiť rezort zdravotníctva nie je najšťastnejšia voľba. „Ľudia nebudú nikdy spokojní. A to je dobré. Školstvo, zdravotníctvo, futbal a sex, to sú veci, pri ktorých každý vidí chyby a je múdry. Dobre bude, keď povedia, že je to lepšie ako vlani, ale horšie ako na budúci rok,“ odkazuje svojim neprajníkom Rudolf Zajac.