Katarína Lovasová:
Minister zdravotníctva Rudolf Zajac hovorí, že jeho zákony nie sú nemenné ako kamenná sfinga
Vaša reforma mala od začiatku veľa odporcov, nielen medzi profesijnými organizáciami, ale aj v opozícii a u niektorých koaličných poslancov. A zrazu pri záverečnom hlasovaní v parlamente získa vyše 80 hlasov. Človeku tak napadne, čo asi za tým bolo?
Bolo za tým niečo. Veľa drobnej, sústavnej a trpezlivej práce. A to hovorím úprimne. Celý reformný tím pracoval v parlamente ako jeden orchester.
V kuloároch sa však hovorí niečo iné. Hovorí sa o kupovaní hlasov poslancov.
Ak sa takto verejne hovorí o kupčení s poslancami, tak sa to malo vyšetriť. To som aj povedal vyšetrovateľovi, pred ktorým som v utorok vypovedal. Ten mýtus môžeme vysvetliť aj inak. Veď ste si mohli všimnúť, že nezávislí poslanci hlasovali aj za návrh zákona o zdravotnom poistení poslanca Pašku zo Smeru. Vyhlásili, že zdravotníctvo v súčasnom stave nemôže zostať. A to bol argument aj poslanca Hanzela zo Smeru, ktorý hlasoval za reformu. Poslanci zrejme počúvali aj pacientov, ako im je zle v nemocniciach a počúvali aj lekárov, ktorí tvrdili, že síce nevedia, či tá Zajacova reforma je úplne dobrá, ale určite je to niečo iné, ako sme tu mali, čo nefunguje. Ale určite za tým nebola korupcia, prinajmenšom z mojej strany.
Neobjavia sa teraz niektorí nezávislí poslanci napríklad v dozorných či správnych radách zdravotníckych akcioviek?
Aha, že by som ich takto korumpoval? To ste ma teraz inšpirovali. Ale nie, teraz hovorme vážne. Už keď sme pri dozorných radách nemocníc, podľa Obchodného zákonníka tam budú skôr sedieť zamestnanci nemocnice. Okrem toho veľmi vážne pochybujem, že by si ich naše zdravotníctvo tak dovolilo platiť. Budem len rád, ak by nejaký mienkotvorný, vysokopostavený človek išiel do dozornej rady. Budem žiadať svojich riaditeľov, aby oslovovali banky, poisťovne, bohaté firmy, či nechcú dať svojich ľudí do dozornej rady. A chcem osloviť aj poslancov parlamentu, aby sedeli v ich regióne v rade, pretože by to nemocniciam pomohlo. Je však otázne, či by o to mali záujem. Skôr si myslím, že nie.
V súvislosti s vašimi zákonmi sa často skloňuje finančná skupina Penta. Hovorí sa, že pri tvorbe mnohých zákonov aktívne spolupracovala s vaším reformným tímom, dokonca sa objavili aj také reči, že vlastne zákony pripravila celé Penta.
Paradoxne tieto reči šírili tí, ktorí s Pentou spolupracovali. Málokto vie, že tu bola istá, ako si hovorili, mienkotvorná skupina K12, kde boli ľudia ako Kamenský (bývalý pracovník ministerstva zdravotníctva – pozn. red.), Kvasnica (riaditeľ zdravotnej poisťovne – pozn. red.) a Balogh (dnes už bývalý riaditeľ zdravotnej poisťovne). Ako viem, jedným z jej členov bol aj vysokopostavený zástupca Penty. Zrejme došlo k nejakej kolízii v rámci Kí2, pretože potom väčšina členov vystúpila a žiadala rozpustenie. A teraz neviem celkom presne, či tieto reči o Pente nezačali šíriť tí, ktorí ostali mimo.
Tvrdíte teda, že ste s Pentou nespolupracovali pri tvorbe zákonov?
Vyhlasujem, že nikdy som nič s Pentou nemal. Penta nenapísala jeden odsek zákona, jeden paragraf, jednu poznámku pod čiarou. Nič. Najjednoduchšie je tvrdiť, že Zajac je vysoký blondiak s modrými očami a môžem stokrát povedať, že nie som vysoký modrooký blondiak, ale ľudia budú tomu veriť. Najjednoduchšie je povedať, že zákony písala Penta a kupovala si poslancov. Najťažšia vec je uznať, že človek päť rokov na tom pracoval so svojim tímom a mal úspech.
Teda ak by Penta ovládla celé slovenské zdravotníctvo, vy s tým nič nebudete mať?
A čo rozumiete pod pojmom ovládnuť?
Napríklad akcie zdravotných poisťovní či nemocníc. Predsa len, niektoré nemocnice sídlia v lukratívnych častiach a budovách. A poisťovne na poistnom vyzbierajú slušný balík peňazí.
Akcie nemocníc aj poisťovní sú teraz blokované.
Ak by to chceli urobiť, museli by zakladať nové nemocnice. Ale Penta sa správa inak. Ako viem, už mala svoju nemocnicu a „vraj“ aj distribučnú sieť so šiestimi či siedmimi percentami na trhu. Údajne tiež zastupuje zriaďovateľov v správnych radách dvoch alebo troch zdravotných poisťovní. Ale zároveň vieme, že súkromná nemocnica v Šaci nepatrí Pente, aj keď sa o tom hovorilo, že ak mala distribučnú sieť, tak ju predala. Už sú tu predsa firmy, ktoré majú veľkodistribúciu liekov aj malodistribúciu, nemocnicu a ak budú chcieť, za stodesať miliónov si môžu postaviť aj vlastnú poisťovňu. To bude dobrý proces, ktorý podporím aj verejne, lebo to pomôže slovenskému zdravotníctvu, pretože to bude výhodné pre pacientov. Ale príde aj iná skupina.
Čo tým myslíte?
Mestá. Dnes máme mestá, ktoré vlastnia sedemnásť nemocníc. Čo im bráni, aby si zriadili vlastnú komunálnu zdravotnú poisťovňu a aby si zriadili vlastnú distribučnú sieť?
Chýbajúce peniaze. Už teraz sa mnohé z nich zbavujú nemocníc, pretože sú zadlžené a mestá nemajú peniaze na ich oddlženie. Tak odkiaľ vezmú ešte financie na vybudovanie poisťovne?
Nie celkom súhlasím, pretože nemocnice nazbierajú sedemnásť namiesto desať miliónov. Obzvlášť, ak sme teraz schválili fiškálnu decentralizáciu. Peniaze teda majú a nič im v tom nebude brániť. Garantujem, že ak prezident podpíše zákony, začnú tak robiť hneď. A ak ich nepodpíše, tak o mesiac neskôr.
Často a rád hovoríte, že pacient ju už má za sebou a viac nebude platiť. To si však protirečí so zoznamom viac ako tritisíc diagnóz, za ktoré má doplácať alebo platiť úplne. Vysvetlite to.
Pre prípad, že by nebolo dosť zdrojov, sme potrebovali zaviesť možnosť, aby si občania mohli individuálne prispievať. Alebo museli. To je otázka názoru. Súčasne sme však schválili návrh štátneho rozpočtu, podľa ktorého zdravotníctvo dostane zhruba o osem miliárd korún viac. To je taká finančná injekcia, že ani nie je možné, aby ľudia doplácali.
Čiže v zdravotníctve aspoň na budúci rok bude dosť peňazí, aby občania nemuseli za diagnózy doplácať?
Máme tri zdroje financovania. Štát bude za svojich poistencov po prvý raz platiť percentá z priemernej mzdy. Ekonomicky aktívnym ľuďom sme zdvihli pásmo tak, aby sme vyrovnali nespravodlivý rozdiel. Nevidel som dôvod, prečo by mali živnostníci platiť odvody z tritisíc korún. Ak niekto nevie zarobiť ani minimálnu mzdu, tak nech ide robiť nezamestnaného. Ak by ani tieto dva zdroje financovania nestačili, potom bude možné pýtať peniaze od občanov. Ak sa taká vláda nájde, čo tak urobí. Vždy som tvrdil, že za súčasnej vlády to nebude, pretože podľa makroekonomických parametrov sa ukazuje, že to nebude potrebné. Možno budú občania milo prekvapení, že napríklad v stomatológii a prevencii sa im balík bezplatnej starostlivosti zväčšil. Neznamená to však, že nastali ružové časy.
Ak nebudeme zvyšovať efektivitu systému, veľmi rýchlo sa dostaneme do starých vôd nebezpečného dlhu.
Takže bude záležať na každej vláde, či ľudia budú platiť, alebo nie?
Presne tak. Vždy som hovoril, že každá vláda odteraz môže ukázať, aký .má typ zdravotnej politiky. Ak Róbert Fico tvrdí, že všetky poplatky po nástupe do vlády odstráni, nemusí odstraňovať zákony. Stačí zrušiť jedno nariadenie vlády a povedať, že už sa neplatí nič. Keď príde nejaký extrémny pravičiar alebo liberál, ktorý povie, že občania si musia zodpovedať za svoje zdravie v plnej miere, ľudia si začnú hradiť všetkých štyritisíc diagnóz, ktoré nie sú v prioritnom zozname.
Len zopár minút po schválení zákonov ste pripustili, že sa niektoré z nich budú musieť novelizovať. Nie je to priskoro? O ktoré zákony ide?
Myslel som na aplikačnú prax. Celý systém sa nedá otočiť tak, že všetko bude ideálne. Je prirodzené, že problémy prídu. Nemám ambíciu povedať, že tieto zákony sú nemenné ako kamenná sfinga.
Oproti vašej pôvodnej verzii reformy zdravotníctva ste však v konečnej podobe veľa vecí zásadne zmenili. Ako teda môže schválená reforma fungovať?
Nebolo toho podľa mňa až tak veľa. Menili sa presne dve zásadné veci. Prvou bolo, aby bol regulátorom Úrad pre finančný trh. Žiaľ, úrad nám to dosť tvrdohlavo odmietal. A keďže od roku 2006 sa stáva regulátorom pre banky a poisťovne Národná banka Slovenska, Úrad pre finančný trh zaniká.
A tá druhá vec?
Druhým prípadom bolo zavedenie rodinného poistenia. Rodinné poistenie sme mali postavené tak, že ak budem platiť za svoje deti, budem mať sedem percent daňovej úľavy. Problém však je, že dnes je skupina asi osemstotisíc ľudí, ktorí vôbec neplatia priame dane z príjmu. Majú toľko daňových odpisov, že s príjmom sú nastavení na úroveň desať- až jedenásťtisícového platu mesačne, z ktorého ani korunu neplatia. Ako mám od nich žiadať, aby ešte platili poistné za svoje deti? Keďže priama daň išla veľmi dole, z 38 na 19 percent a veľa ľudí neplatí nijakú daň z príjmu, nemáme ako dostať tých sedem percent. Tým by som spravil veľmi nespravodlivý model. Skôr by som teda povedal, že nám to znemožnila radikálna daňová reforma, ktorá zasa na druhej strane ľuďom prospeje.
Ale to predsa nebolo všetko. Čo odvodové zaťaženie?
To je vec, ku ktorej sa vrátime. Podľa Programového vyhlásenia vlády nebudeme zvyšovať odvodové a daňové zaťaženie. Ale dve veci naraz sa nedajú robiť. Teraz sme znížili daňové zaťaženie a okolo roku 2006 sme pripravení znížiť odvodové o pol percenta či percento.
Vo svojej publikácii o reforme ste tvrdo kritizovali, že zdravotníctvo je centrálne riadené. Silnú centralizáciu má však aj váš Úrad pre dohľad.
Kritikov sme sa opýtali, kto má teda robiť kontrolu. Odpovedali, že ministerstvo. Lenže ministerstvo je politický orgán a za to desaťročie sa ukázalo ako najhorší kontrolór. Úrad pre dohľad je nezávislý od politickej situácie. Je to normálny úrad, ktorý funguje na základe zákona a ktorému štát zveril niektoré kompetencie. Ďalšia vec je, že ak sme chceli ísť podľa obchodného práva, museli sme zabezpečiť exekučný titul na vymáhanie nezaplateného poistného. Subjekty súkromného práva nemôžu exekvovať bez rozhodnutia súdu. Preto bude zabezpečovať pre poisťovne exekučné príkazy pre neplatičov poistného práve úrad.
Tvrdíte, že reforma má priniesť lepšiu zdravotnú starostlivosť. Nedostanú ju len tí, ktorí na to budú mať a môžu sa pripoistiť?
Individuálne pripoistenie je najmä pre tých mladších. V mojom veku by som už veľmi zvažoval, aký typ individuálneho poistenia uzavrieť a za akú cenu. Nemôže sa stať, že za individuálne pripoistenie dostane pacient kvalitnejší srdcový prístroj, a ten, čo má verejné poistenie, nie. V súvislosti s pripoistením sa dá v tejto chvíli skôr očakávať nadštandardne vybavená izba.
Zdroj:
Pravda 8. 10. 2004
