Slovenská koruna je citlivý barometer ekonomickej situácie u nás. Navyše, kurz koruny ovplyvňuje aj sebadôveru národa. Všetci sa akosi lepšie cítime, keď koruna vykazuje stabilné hodnoty výmenného kurzu. O ekonomickom význame pevného kurzu by vedeli ekonómovia, podnikatelia a bankári hovoriť celé hodiny.
Naše zdravotníctvo veľmi doplatilo na pokles koruny v septembri 1998 a v máji 1999. Keď liek za 1000 rakúskych šilingov stál predtým 2600,- Sk, dnes stojí ten istý liek 3000,- Sk. Keďže zdravotníctvo je vysoko závislé od importu hlavne z krajín EÚ, nárast ceny, daný zhoršením kurzu, priniesol v zdravotníctve veľké problémy. Zdraželi lieky, prístroje, obväzy, benzín, elektrina, plyn, všetko. Rozpočet zdravotníctva je minimálne za posledné tri roky prakticky rovnaký, ale vzhľadom na zhoršený kurz koruny a infláciu má zdravotníctvo peňazí v skutočnosti oveľa menej. To samozrejme pociťujú všetci. Pacienti, ktorí platia viac za lieky a dlhšie čakajú na operácie, pracovníci v zdravotníctve, ktorým už tri roky nebol zvýšený plat, a aj dodávatelia, ktorým zdravotníctvo neplatí faktúry niekedy aj vyše dvoch rokov.
Sú však nemocnice, prinajmenšom jedna, kde to neprekáža, ba priam zázrakom im občas vychádza kurz koruny k rakúskemu šilingu 1:1.
V ktorej nemocnici je takýto kurzový raj?
Nuž, jedna nemocnica, dokonca národný ústav, robila výberové konanie na nákup drahého diagnostického prístroja. Jeho cena bola asi dvadsať miliónov korún. Prvé výberové konanie bolo zrušené – víťaz zrejme nebol vhodný. V opakovanom výbere vyhrala iná firma (ktorá, mimochodom, už dnes neexistuje).
K dodávke prístroja bolo potom potrebné zakúpiť aj softvér. Ten mal podľa dodatku k zmluve stáť 1,3 milióna korún. Výber sa skončil, prístroj dodal. Avšak dodávka softvéru bola realizovaná podľa nového dodatku z neskoršieho dátumu. Síce úplne rovnakého znenia ako bol ten prvý dodatok, akurát s uvedenou cenou – 1,3 mil. rakúskych šilingov. Keď sa koruna takto vyrovná šilingu, je to vždy pre kohosi veľmi výhodné.
Nie je dôležité, o ktorú konkrétne nemocnicu ide. Nie je dokonca dôležité ani to, či o tom prípade vedia – ale nevidia – na ministerstve zdravotníctva. Pointa je inde. Dôležité je uvedomiť si niečo o systéme riadenia zdravotníctva.
Jeho totálna centralizácia, nevídaná dokonca za socializmu, úsilie zákonmi nahrádzať operatívne riadenie nemocníc, nerešpektovanie základných ekonomických pravidiel slobodného trhu, to je presne živná pôda pre nezodpovednosť.
Pre komunistov bolo typické, že chceli riadiť a kontrolovať všetko, úplne všetko, aby nakoniec všetko stratili. Len tak mimochodom – riaditeľ onej „kurzovej“ nemocnice je tam už viac ako desať rokov. Pri posledných konkurzoch bojoval o svoje miesto ako lev – a bol znova potvrdený rozdielom hlasov takmer menším ako jeden.
Rudolf Zajac
Autor (1951) je lekár a manažér.
Zdroj:
Domino fórum 7/2000
